Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   hy ինչ որ բան սիրել

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [յոթանասուն]

70 [yot’anasun]

ինչ որ բան սիրել

inch’ vor ban sirel

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? ՈՒ-ո--- եք-ծխե-: Ո______ ե_ ծ____ Ո-զ-ւ-մ ե- ծ-ե-: ---------------- ՈՒզու՞մ եք ծխել: 0
Uz-՞m--e-’---khel U____ y___ t_____ U-u-m y-k- t-k-e- ----------------- Uzu՞m yek’ tskhel
Chceli by ste tancovať? Ո-զ-ւ-մ-ե--պ-ր--: Ո______ ե_ պ_____ Ո-զ-ւ-մ ե- պ-ր-լ- ----------------- ՈՒզու՞մ եք պարել: 0
U--՞- -e-- p---l U____ y___ p____ U-u-m y-k- p-r-l ---------------- Uzu՞m yek’ parel
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Ո-զ-ւ՞մ -ք զ---նե-: Ո______ ե_ զ_______ Ո-զ-ւ-մ ե- զ-ո-ն-լ- ------------------- ՈՒզու՞մ եք զբոսնել: 0
U-u-m-yek’-z-osn-l U____ y___ z______ U-u-m y-k- z-o-n-l ------------------ Uzu՞m yek’ zbosnel
Chcel by som fajčiť. Ես-ո--ու---------: Ե_ ո_____ ե_ ծ____ Ե- ո-զ-ւ- ե- ծ-ե-: ------------------ Ես ուզում եմ ծխել: 0
Ye- uz-m yem ts-h-l Y__ u___ y__ t_____ Y-s u-u- y-m t-k-e- ------------------- Yes uzum yem tskhel
Chcel(a) by si cigaretu? Ծխախ-տ--ւզ-ւ-մ ես: Ծ_____ ո______ ե__ Ծ-ա-ո- ո-զ-ւ-մ ե-: ------------------ Ծխախոտ ուզու՞մ ես: 0
Tskhakh-t -zu---yes T________ u____ y__ T-k-a-h-t u-u-m y-s ------------------- Tskhakhot uzu՞m yes
Chcel by oheň. Ն--վառի- է--ւ--ւ-: Ն_ վ____ է ո______ Ն- վ-ռ-չ է ո-զ-ւ-: ------------------ Նա վառիչ է ուզում: 0
Na --r-ich’------m N_ v_______ e u___ N- v-r-i-h- e u-u- ------------------ Na varrich’ e uzum
Chcel(a) by som niečo piť. Նա --չ----բան է ո-զո-մ -մ-լ: Ն_ ի__ ո_ բ__ է ո_____ խ____ Ն- ի-չ ո- բ-ն է ո-զ-ւ- խ-ե-: ---------------------------- Նա ինչ որ բան է ուզում խմել: 0
N- i-ch----r b-- ----u---h--l N_ i____ v__ b__ e u___ k____ N- i-c-’ v-r b-n e u-u- k-m-l ----------------------------- Na inch’ vor ban e uzum khmel
Chcel(a) by som niečo jesť. Ես ո---ւ-------չ--ր-բա- ---ե-: Ե_ ո_____ ե_ ի__ ո_ բ__ ո_____ Ե- ո-զ-ւ- ե- ի-չ ո- բ-ն ո-տ-լ- ------------------------------ Ես ուզում եմ ինչ որ բան ուտել: 0
Ye--uz----em-in----v-r --n---el Y__ u___ y__ i____ v__ b__ u___ Y-s u-u- y-m i-c-’ v-r b-n u-e- ------------------------------- Yes uzum yem inch’ vor ban utel
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Ես--ւ---մ եմ--ի --չ -անգ-տա--լ: Ե_ ո_____ ե_ մ_ ք__ հ__________ Ե- ո-զ-ւ- ե- մ- ք-չ հ-ն-ս-ա-ա-: ------------------------------- Ես ուզում եմ մի քիչ հանգստանալ: 0
Yes uz-m--e- mi-k’-c---ha--s----l Y__ u___ y__ m_ k_____ h_________ Y-s u-u- y-m m- k-i-h- h-n-s-a-a- --------------------------------- Yes uzum yem mi k’ich’ hangstanal
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Ե----զու- -մ-Ձեզ--նչ--ր բա- -ար----: Ե_ ո_____ ե_ Ձ__ ի__ ո_ բ__ հ_______ Ե- ո-զ-ւ- ե- Ձ-զ ի-չ ո- բ-ն հ-ր-ն-լ- ------------------------------------ Ես ուզում եմ Ձեզ ինչ որ բան հարցնել: 0
Yes u--- ----Dz-z i-----vor --- h-r----el Y__ u___ y__ D___ i____ v__ b__ h________ Y-s u-u- y-m D-e- i-c-’ v-r b-n h-r-s-n-l ----------------------------------------- Yes uzum yem Dzez inch’ vor ban harts’nel
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Ես -ւզու--եմ-Ձե---ն- -ր-բ-ն-խ--ր-լ: Ե_ ո_____ ե_ Ձ__ ի__ ո_ բ__ խ______ Ե- ո-զ-ւ- ե- Ձ-զ ի-չ ո- բ-ն խ-դ-ե-: ----------------------------------- Ես ուզում եմ Ձեզ ինչ որ բան խնդրել: 0
Ye-----m -em------i--h’ v---b-n -hndr-l Y__ u___ y__ D___ i____ v__ b__ k______ Y-s u-u- y-m D-e- i-c-’ v-r b-n k-n-r-l --------------------------------------- Yes uzum yem Dzez inch’ vor ban khndrel
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Ես -ւ--ւ--եմ -եզ--ր----ե-: Ե_ ո_____ ե_ Ձ__ հ________ Ե- ո-զ-ւ- ե- Ձ-զ հ-ա-ի-ե-: -------------------------- Ես ուզում եմ Ձեզ հրավիրել: 0
Yes--zum---m--z-- hravir-l Y__ u___ y__ D___ h_______ Y-s u-u- y-m D-e- h-a-i-e- -------------------------- Yes uzum yem Dzez hravirel
Čo si želáte, prosím? Ներ-ցեք, --նչ եք-ուզում: Ն_______ ի___ ե_ ո______ Ն-ր-ց-ք- ի-ն- ե- ո-զ-ւ-: ------------------------ Ներեցեք, ի՞նչ եք ուզում: 0
N-re-s-y---- --nc---y--’-uzum N___________ i_____ y___ u___ N-r-t-’-e-’- i-n-h- y-k- u-u- ----------------------------- Nerets’yek’, i՞nch’ yek’ uzum
Želáte si kávu? Ս-ւ-----զու՞----: Ս____ ո______ ե__ Ս-ւ-ճ ո-զ-ւ-մ ե-: ----------------- Սուրճ ուզու՞մ եք: 0
Sur-h uz--- y-k’ S____ u____ y___ S-r-h u-u-m y-k- ---------------- Surch uzu՞m yek’
Alebo si radšej želáte čaj? Թե՞ ա-ե-ի-լավ - --յ: Թ__ ա____ լ__ է թ___ Թ-՞ ա-ե-ի լ-վ է թ-յ- -------------------- Թե՞ ավելի լավ է թեյ: 0
T’ye---v-l- ----e t-yey T____ a____ l__ e t____ T-y-՞ a-e-i l-v e t-y-y ----------------------- T’ye՞ aveli lav e t’yey
Chceli by sme ísť domov. Մենք-ո-զում-ե---տու---ն-լ: Մ___ ո_____ ե__ տ___ գ____ Մ-ն- ո-զ-ւ- ե-ք տ-ւ- գ-ա-: -------------------------- Մենք ուզում ենք տուն գնալ: 0
M--k’ uz-m ---k- -u- gnal M____ u___ y____ t__ g___ M-n-’ u-u- y-n-’ t-n g-a- ------------------------- Menk’ uzum yenk’ tun gnal
Chceli by ste taxík? Տա--ի --զ--՞--ե-: Տ____ ո______ ե__ Տ-ք-ի ո-զ-ւ-մ ե-: ----------------- Տաքսի ուզու՞մ եք: 0
T--’-- u---- -e-’ T_____ u____ y___ T-k-s- u-u-m y-k- ----------------- Tak’si uzu՞m yek’
Chceli by telefonovať. Ն---ք ո--ո---են զ----հ--ել: Ն____ ո_____ ե_ զ__________ Ն-ա-ք ո-զ-ւ- ե- զ-ն-ա-ա-ե-: --------------------------- Նրանք ուզում են զանգահարել: 0
N--nk- ---- ye- --ng--ar-l N_____ u___ y__ z_________ N-a-k- u-u- y-n z-n-a-a-e- -------------------------- Nrank’ uzum yen zangaharel

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.