Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   cs mít něco rád

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sedmdesát]

mít něco rád

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čeština Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Chc-te -i -ako----? C_____ s_ z________ C-c-t- s- z-k-u-i-? ------------------- Chcete si zakouřit? 0
Chceli by ste tancovať? C--e----- z--anči-? C_____ s_ z________ C-c-t- s- z-t-n-i-? ------------------- Chcete si zatančit? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? C---t------roj-t? C_____ s_ p______ C-c-t- s- p-o-í-? ----------------- Chcete se projít? 0
Chcel by som fajčiť. C-----/-c----a -yc--si --ko-ři-. C____ / c_____ b___ s_ z________ C-t-l / c-t-l- b-c- s- z-k-u-i-. -------------------------------- Chtěl / chtěla bych si zakouřit. 0
Chcel(a) by si cigaretu? C-ceš ---ar---? C____ c________ C-c-š c-g-r-t-? --------------- Chceš cigaretu? 0
Chcel by oheň. C--e--ři-ál-t. C___ p________ C-c- p-i-á-i-. -------------- Chce připálit. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Rá- /-rá---by-h-se něč-ho-na-il --nap---. R__ / r___ b___ s_ n_____ n____ / n______ R-d / r-d- b-c- s- n-č-h- n-p-l / n-p-l-. ----------------------------------------- Rád / ráda bych se něčeho napil / napila. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Něc---y-- s-ě-l-/ ----la. N___ b___ s____ / s______ N-c- b-c- s-ě-l / s-ě-l-. ------------------------- Něco bych snědl / snědla. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Cht-- ---htě-a -y-- s----och- --po------. C____ / c_____ b___ s_ t_____ o__________ C-t-l / c-t-l- b-c- s- t-o-h- o-p-č-n-u-. ----------------------------------------- Chtěl / chtěla bych si trochu odpočinout. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Rád-/-rád--b-c--se-Vá--n- -ě-o---p-al - zep---a. R__ / r___ b___ s_ V__ n_ n___ z_____ / z_______ R-d / r-d- b-c- s- V-s n- n-c- z-p-a- / z-p-a-a- ------------------------------------------------ Rád / ráda bych se Vás na něco zeptal / zeptala. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. C-t-l---ch-ěla-by-h--ás o ---- -opros--. C____ / c_____ b___ V__ o n___ p________ C-t-l / c-t-l- b-c- V-s o n-c- p-p-o-i-. ---------------------------------------- Chtěl / chtěla bych Vás o něco poprosit. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Rád - -ád- b-ch V-- -ěk-- -ozva--- po-----. R__ / r___ b___ V__ n____ p_____ / p_______ R-d / r-d- b-c- V-s n-k-m p-z-a- / p-z-a-a- ------------------------------------------- Rád / ráda bych Vás někam pozval / pozvala. 0
Čo si želáte, prosím? Co si př-je-e, --o-í-? C_ s_ p_______ p______ C- s- p-e-e-e- p-o-í-? ---------------------- Co si přejete, prosím? 0
Želáte si kávu? Př-jet--si -áv-? P______ s_ k____ P-e-e-e s- k-v-? ---------------- Přejete si kávu? 0
Alebo si radšej želáte čaj? N-bo -y----rad--- -htěl - -ht-l---a-? N___ b____ r_____ c____ / c_____ č___ N-b- b-s-e r-d-j- c-t-l / c-t-l- č-j- ------------------------------------- Nebo byste raději chtěl / chtěla čaj? 0
Chceli by sme ísť domov. C---m- j-----mů. C_____ j__ d____ C-c-m- j-t d-m-. ---------------- Chceme jet domů. 0
Chceli by ste taxík? Chc--e z---lat--a-i? C_____ z______ t____ C-c-t- z-v-l-t t-x-? -------------------- Chcete zavolat taxi? 0
Chceli by telefonovať. Ch-ějí t-lefo--va-. C_____ t___________ C-t-j- t-l-f-n-v-t- ------------------- Chtějí telefonovat. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + čeština (1-100) MP3 čeština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.