Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   ka სურვილი

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [სამოცდაათი]

70 [samotsdaati]

სურვილი

[survili]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? მ--ე-- გნებ--თ? მ_____ გ_______ მ-წ-ვ- გ-ე-ა-თ- --------------- მოწევა გნებავთ? 0
mots'e----n-bav-? m_______ g_______ m-t-'-v- g-e-a-t- ----------------- mots'eva gnebavt?
Chceli by ste tancovať? ცე----გ-ებავთ? ც____ გ_______ ც-კ-ა გ-ე-ა-თ- -------------- ცეკვა გნებავთ? 0
t----va---ebavt? t______ g_______ t-e-'-a g-e-a-t- ---------------- tsek'va gnebavt?
Chceli by ste sa ísť prechádzať? გ-ს-ი---ბა გნ--ა-თ? გ_________ გ_______ გ-ს-ი-ნ-ბ- გ-ე-ა-თ- ------------------- გასეირნება გნებავთ? 0
g---i---b--gneb-vt? g_________ g_______ g-s-i-n-b- g-e-a-t- ------------------- gaseirneba gnebavt?
Chcel by som fajčiť. მ-წე-ა-მ--დ-. მ_____ მ_____ მ-წ-ვ- მ-ნ-ა- ------------- მოწევა მინდა. 0
mots'--a m--d-. m_______ m_____ m-t-'-v- m-n-a- --------------- mots'eva minda.
Chcel(a) by si cigaretu? გი----ს-გა-ეტი? გ____ ს________ გ-ნ-ა ს-გ-რ-ტ-? --------------- გინდა სიგარეტი? 0
gi-da si----t'i? g____ s_________ g-n-a s-g-r-t-i- ---------------- ginda sigaret'i?
Chcel by oheň. მა- ---ხ-ი---და. მ__ ც_____ უ____ მ-ს ც-ც-ლ- უ-დ-. ---------------- მას ცეცხლი უნდა. 0
ma--tset--hl--un-a. m__ t________ u____ m-s t-e-s-h-i u-d-. ------------------- mas tsetskhli unda.
Chcel(a) by som niečo piť. რ-მ---დ-ლე-- -ინდა. რ____ დ_____ მ_____ რ-მ-ს დ-ლ-ვ- მ-ნ-ა- ------------------- რამის დალევა მინდა. 0
r-mi- d-le-a -ind-. r____ d_____ m_____ r-m-s d-l-v- m-n-a- ------------------- ramis daleva minda.
Chcel(a) by som niečo jesť. რა-ი- ---ა -ინდა. რ____ ჭ___ მ_____ რ-მ-ს ჭ-მ- მ-ნ-ა- ----------------- რამის ჭამა მინდა. 0
r-m-s c-'-ma ---d-. r____ c_____ m_____ r-m-s c-'-m- m-n-a- ------------------- ramis ch'ama minda.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. მი-დ- -ო-ა დ-ვი--ე--. მ____ ც___ დ_________ მ-ნ-ა ც-ტ- დ-ვ-ს-ე-ო- --------------------- მინდა ცოტა დავისვენო. 0
m--da-ts-t-a -a-is--n-. m____ t_____ d_________ m-n-a t-o-'- d-v-s-e-o- ----------------------- minda tsot'a davisveno.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. რა-ა-----დ--გ-ით---. რ____ მ____ გ_______ რ-ღ-ც მ-ნ-ა გ-ი-ხ-თ- -------------------- რაღაც მინდა გკითხოთ. 0
r-g---s -inda-------ho-. r______ m____ g_________ r-g-a-s m-n-a g-'-t-h-t- ------------------------ raghats minda gk'itkhot.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. რ-ღ-- -ი-და -თხო-ო-. რ____ მ____ გ_______ რ-ღ-ც მ-ნ-ა გ-ხ-ვ-თ- -------------------- რაღაც მინდა გთხოვოთ. 0
ragh-ts-min-- gtkh--o-. r______ m____ g________ r-g-a-s m-n-a g-k-o-o-. ----------------------- raghats minda gtkhovot.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. რა-ე-- -ინდ- დ---ატიჟოთ. რ_____ მ____ დ__________ რ-მ-ზ- მ-ნ-ა დ-გ-ა-ი-ო-. ------------------------ რამეზე მინდა დაგპატიჟოთ. 0
r-mez--m--da-d-g-'a---zh-t. r_____ m____ d_____________ r-m-z- m-n-a d-g-'-t-i-h-t- --------------------------- rameze minda dagp'at'izhot.
Čo si želáte, prosím? რა-გ--ბ-ვ-? რ_ გ_______ რ- გ-ე-ა-თ- ----------- რა გნებავთ? 0
ra -neb---? r_ g_______ r- g-e-a-t- ----------- ra gnebavt?
Želáte si kávu? გნე-ა------- ჭიქ- ---ა? გ______ ე___ ჭ___ ყ____ გ-ე-ა-თ ე-თ- ჭ-ქ- ყ-ვ-? ----------------------- გნებავთ ერთი ჭიქა ყავა? 0
gn---vt--r-i --'----qav-? g______ e___ c_____ q____ g-e-a-t e-t- c-'-k- q-v-? ------------------------- gnebavt erti ch'ika qava?
Alebo si radšej želáte čaj? თ- -რ-ი ჭ--ა ჩ-ი-გ-რ-ევ--ა-? თ_ ე___ ჭ___ ჩ__ გ__________ თ- ე-თ- ჭ-ქ- ჩ-ი გ-რ-ე-ნ-ა-? ---------------------------- თუ ერთი ჭიქა ჩაი გირჩევნიათ? 0
t- e------'--a c--- g--c-ev--at? t_ e___ c_____ c___ g___________ t- e-t- c-'-k- c-a- g-r-h-v-i-t- -------------------------------- tu erti ch'ika chai girchevniat?
Chceli by sme ísť domov. ჩ-ენ -ახლშ--წ----ა-------. ჩ___ ს_____ წ_____ გ______ ჩ-ე- ს-ხ-შ- წ-ს-ლ- გ-ი-დ-. -------------------------- ჩვენ სახლში წასვლა გვინდა. 0
chven sa-----i-ts---vla-g-in--. c____ s_______ t_______ g______ c-v-n s-k-l-h- t-'-s-l- g-i-d-. ------------------------------- chven sakhlshi ts'asvla gvinda.
Chceli by ste taxík? ტა-სი--ნებ---? ტ____ გ_______ ტ-ქ-ი გ-ე-ა-თ- -------------- ტაქსი გნებავთ? 0
t'-k-i g--b-vt? t_____ g_______ t-a-s- g-e-a-t- --------------- t'aksi gnebavt?
Chceli by telefonovať. თ-ვ---და--კვა -ნე--ვ-. თ____ დ______ გ_______ თ-ვ-ნ დ-რ-კ-ა გ-ე-ა-თ- ---------------------- თქვენ დარეკვა გნებავთ. 0
t---n dare-'va-gn-ba--. t____ d_______ g_______ t-v-n d-r-k-v- g-e-a-t- ----------------------- tkven darek'va gnebavt.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + gruzínčina (1-100) MP3 gruzínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.