Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   px gostar de qualquer coisa

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [setenta]

gostar de qualquer coisa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina portugalčina (BR) Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Vo-ê----- -----? V___ q___ f_____ V-c- q-e- f-m-r- ---------------- Você quer fumar? 0
Chceli by ste tancovať? Vo-ê-q-e--d-n-a-? V___ q___ d______ V-c- q-e- d-n-a-? ----------------- Você quer dançar? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Vo-----------se--? V___ q___ p_______ V-c- q-e- p-s-e-r- ------------------ Você quer passear? 0
Chcel by som fajčiť. Eu q-ero fu--r. E_ q____ f_____ E- q-e-o f-m-r- --------------- Eu quero fumar. 0
Chcel(a) by si cigaretu? V-c--qu----m c-g----? V___ q___ u_ c_______ V-c- q-e- u- c-g-r-o- --------------------- Você quer um cigarro? 0
Chcel by oheň. El-----r--s-uei--. E__ q___ i________ E-e q-e- i-q-e-r-. ------------------ Ele quer isqueiro. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Eu -u-ro---ber alg--- c---a. E_ q____ b____ a_____ c_____ E- q-e-o b-b-r a-g-m- c-i-a- ---------------------------- Eu quero beber alguma coisa. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Eu --er-----e- -lgu-a -o--a. E_ q____ c____ a_____ c_____ E- q-e-o c-m-r a-g-m- c-i-a- ---------------------------- Eu quero comer alguma coisa. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Eu ---ro de----s---u--pou-o. E_ q____ d________ u_ p_____ E- q-e-o d-s-a-s-r u- p-u-o- ---------------------------- Eu quero descansar um pouco. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Eu--ue-o--h- -e-g-n--- u-a co--a. E_ q____ l__ p________ u__ c_____ E- q-e-o l-e p-r-u-t-r u-a c-i-a- --------------------------------- Eu quero lhe perguntar uma coisa. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. E- quer--l---p---r--m -avo-. E_ q____ l__ p____ u_ f_____ E- q-e-o l-e p-d-r u- f-v-r- ---------------------------- Eu quero lhe pedir um favor. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. E--q--r- ----id---o -a---al---a----sa. E_ q____ c_________ p___ a_____ c_____ E- q-e-o c-n-i-á-l- p-r- a-g-m- c-i-a- -------------------------------------- Eu quero convidá-lo para alguma coisa. 0
Čo si želáte, prosím? O que deseja, p-- ----r? O q__ d______ p__ f_____ O q-e d-s-j-, p-r f-v-r- ------------------------ O que deseja, por favor? 0
Želáte si kávu? De-e-a -m-c---? D_____ u_ c____ D-s-j- u- c-f-? --------------- Deseja um café? 0
Alebo si radšej želáte čaj? O---refere -nt----- chá? O_ p______ a____ u_ c___ O- p-e-e-e a-t-s u- c-á- ------------------------ Ou prefere antes um chá? 0
Chceli by sme ísť domov. Q------- -r --r- cas-. Q_______ i_ p___ c____ Q-e-e-o- i- p-r- c-s-. ---------------------- Queremos ir para casa. 0
Chceli by ste taxík? Q-e--m um -áxi? Q_____ u_ t____ Q-e-e- u- t-x-? --------------- Querem um táxi? 0
Chceli by telefonovať. E--s--u-r----e-efo--r. E___ q_____ t_________ E-e- q-e-e- t-l-f-n-r- ---------------------- Eles querem telefonar. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + portugalčina (BR) (1-100) MP3 portugalčina (BR) (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.