Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   ro „a dori” ceva

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [şaptezeci]

„a dori” ceva

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? D--i---să -u-aţi? D_____ s_ f______ D-r-ţ- s- f-m-ţ-? ----------------- Doriţi să fumaţi? 0
Chceli by ste tancovať? Do--ţi--ă--ans---? D_____ s_ d_______ D-r-ţ- s- d-n-a-i- ------------------ Doriţi să dansaţi? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Dor-ţ--s- me-g--- l--p-im-are? D_____ s_ m______ l_ p________ D-r-ţ- s- m-r-e-i l- p-i-b-r-? ------------------------------ Doriţi să mergeţi la plimbare? 0
Chcel by som fajčiť. V---u să--u-ez. V____ s_ f_____ V-e-u s- f-m-z- --------------- Vreau să fumez. 0
Chcel(a) by si cigaretu? V--i - --gar-? V___ o ţ______ V-e- o ţ-g-r-? -------------- Vrei o ţigară? 0
Chcel by oheň. E---re--u- f--. E_ v___ u_ f___ E- v-e- u- f-c- --------------- El vrea un foc. 0
Chcel(a) by som niečo piť. D--es- să ---u----a. D_____ s_ b___ c____ D-r-s- s- b-a- c-v-. -------------------- Doresc să beau ceva. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. D-res- să-mănân----va. D_____ s_ m_____ c____ D-r-s- s- m-n-n- c-v-. ---------------------- Doresc să mănânc ceva. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Dor-sc-s--m---di-ne-----ţ--. D_____ s_ m_ o_______ p_____ D-r-s- s- m- o-i-n-s- p-ţ-n- ---------------------------- Doresc să mă odihnesc puţin. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Dor-----ă vă î-t-e- -e--. D_____ s_ v_ î_____ c____ D-r-s- s- v- î-t-e- c-v-. ------------------------- Doresc să vă întreb ceva. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Dor--c-s--vă ro--c--a. D_____ s_ v_ r__ c____ D-r-s- s- v- r-g c-v-. ---------------------- Doresc să vă rog ceva. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Do---c--ă -ă-in-i- la c-va. D_____ s_ v_ i____ l_ c____ D-r-s- s- v- i-v-t l- c-v-. --------------------------- Doresc să vă invit la ceva. 0
Čo si želáte, prosím? Ce--o-i----ă----? C_ d_____ v_ r___ C- d-r-ţ- v- r-g- ----------------- Ce doriţi vă rog? 0
Želáte si kávu? D---ţ- o-caf--? D_____ o c_____ D-r-ţ- o c-f-a- --------------- Doriţi o cafea? 0
Alebo si radšej želáte čaj? S-- --ri-i --i-bi-e-un-----? S__ d_____ m__ b___ u_ c____ S-u d-r-ţ- m-i b-n- u- c-a-? ---------------------------- Sau doriţi mai bine un ceai? 0
Chceli by sme ísť domov. V--m s---erge--a-asă. V___ s_ m_____ a_____ V-e- s- m-r-e- a-a-ă- --------------------- Vrem să mergem acasă. 0
Chceli by ste taxík? V-eţ---n -ax-? V____ u_ t____ V-e-i u- t-x-? -------------- Vreţi un taxi? 0
Chceli by telefonovať. Ei -o- s- -e- un -ele-on. E_ v__ s_ d__ u_ t_______ E- v-r s- d-a u- t-l-f-n- ------------------------- Ei vor să dea un telefon. 0

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.