Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   af om van iets te hou

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sewentig]

om van iets te hou

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Wi--u ro--? W__ u r____ W-l u r-o-? ----------- Wil u rook? 0
Chceli by ste tancovať? Wil---dans? W__ u d____ W-l u d-n-? ----------- Wil u dans? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? W-l u g-an-st-p? W__ u g___ s____ W-l u g-a- s-a-? ---------------- Wil u gaan stap? 0
Chcel by som fajčiť. Ek---l graag -oo-. E_ w__ g____ r____ E- w-l g-a-g r-o-. ------------------ Ek wil graag rook. 0
Chcel(a) by si cigaretu? W-l-j---- si--ret-h-? W__ j_ ’_ s______ h__ W-l j- ’- s-g-r-t h-? --------------------- Wil jy ’n sigaret hê? 0
Chcel by oheň. Hy ---k ’n--uu---u---e-/ aa--t--e-. H_ s___ ’_ v__________ / a_________ H- s-e- ’- v-u-h-u-j-e / a-n-t-k-r- ----------------------------------- Hy soek ’n vuurhoutjie / aansteker. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Ek -il-gr--- --t----ink. E_ w__ g____ i___ d_____ E- w-l g-a-g i-t- d-i-k- ------------------------ Ek wil graag iets drink. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Ek-wil g--ag i--s -e-. E_ w__ g____ i___ e___ E- w-l g-a-g i-t- e-t- ---------------------- Ek wil graag iets eet. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. E----l-gra-g-bietj----------. E_ w__ g____ b______ o_______ E- w-l g-a-g b-e-j-e o-t-p-n- ----------------------------- Ek wil graag bietjie ontspan. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. E----l - --aag iet----a. E_ w__ u g____ i___ v___ E- w-l u g-a-g i-t- v-a- ------------------------ Ek wil u graag iets vra. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. E- ----- --a-g ----iets vr-. E_ w__ u g____ v__ i___ v___ E- w-l u g-a-g v-r i-t- v-a- ---------------------------- Ek wil u graag vir iets vra. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. E---i- ---r--- ----ets ui-n--i. E_ w__ u g____ n_ i___ u_______ E- w-l u g-a-g n- i-t- u-t-o-i- ------------------------------- Ek wil u graag na iets uitnooi. 0
Čo si želáte, prosím? Wat--i- u h-? W__ w__ u h__ W-t w-l u h-? ------------- Wat wil u hê? 0
Želáte si kávu? W-l-u k--fi- hê? W__ u k_____ h__ W-l u k-f-i- h-? ---------------- Wil u koffie hê? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Of-w---u-l-e-----e- hê? O_ w__ u l_____ t__ h__ O- w-l u l-e-e- t-e h-? ----------------------- Of wil u liewer tee hê? 0
Chceli by sme ísť domov. O-s-wil--ui----- --. O__ w__ h___ t__ r__ O-s w-l h-i- t-e r-. -------------------- Ons wil huis toe ry. 0
Chceli by ste taxík? Soek -u--e--n----i? S___ j____ ’_ t____ S-e- j-l-e ’- t-x-? ------------------- Soek julle ’n taxi? 0
Chceli by telefonovať. H-l------ --aa- ’n--pr-ep--a--. H____ w__ g____ ’_ o_____ m____ H-l-e w-l g-a-g ’- o-r-e- m-a-. ------------------------------- Hulle wil graag ’n oproep maak. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + afrikánčina (1-100) MP3 afrikánčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.