Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   ja 何かを望む

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [七十]

70 [Shichijū]

何かを望む

[nanika o nozomu]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina japončina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? タバコを 吸いたい です か ? タバコを 吸いたい です か ? タバコを 吸いたい です か ? タバコを 吸いたい です か ? タバコを 吸いたい です か ? 0
t-bak--o-sui-ai-e-u--a? tabako o suitaidesu ka? t-b-k- o s-i-a-d-s- k-? ----------------------- tabako o suitaidesu ka?
Chceli by ste tancovať? 踊りたい です か ? 踊りたい です か ? 踊りたい です か ? 踊りたい です か ? 踊りたい です か ? 0
odor---i--s----? odoritaidesu ka? o-o-i-a-d-s- k-? ---------------- odoritaidesu ka?
Chceli by ste sa ísť prechádzať? 散歩に 行きたい です か ? 散歩に 行きたい です か ? 散歩に 行きたい です か ? 散歩に 行きたい です か ? 散歩に 行きたい です か ? 0
sa-po--i-i-----de-u--a? sanpo ni ikitaidesu ka? s-n-o n- i-i-a-d-s- k-? ----------------------- sanpo ni ikitaidesu ka?
Chcel by som fajčiť. タバコが 吸いたい〔です〕 。 タバコが 吸いたい〔です〕 。 タバコが 吸いたい〔です〕 。 タバコが 吸いたい〔です〕 。 タバコが 吸いたい〔です〕 。 0
tabako--a -uitai -de---. tabako ga suitai 〔desu〕. t-b-k- g- s-i-a- 〔-e-u-. ------------------------ tabako ga suitai 〔desu〕.
Chcel(a) by si cigaretu? タバコ 、 要ります か ? タバコ 、 要ります か ? タバコ 、 要ります か ? タバコ 、 要ります か ? タバコ 、 要ります か ? 0
taba--- iri-as- --? tabako, irimasu ka? t-b-k-, i-i-a-u k-? ------------------- tabako, irimasu ka?
Chcel by oheň. 彼は ライターが 必要 です 。 彼は ライターが 必要 です 。 彼は ライターが 必要 です 。 彼は ライターが 必要 です 。 彼は ライターが 必要 です 。 0
k-re-wa ---tā-ga hit-uy-d---. kare wa raitā ga hitsuyōdesu. k-r- w- r-i-ā g- h-t-u-ō-e-u- ----------------------------- kare wa raitā ga hitsuyōdesu.
Chcel(a) by som niečo piť. 何か 飲みたいの です が 。 何か 飲みたいの です が 。 何か 飲みたいの です が 。 何か 飲みたいの です が 。 何か 飲みたいの です が 。 0
nani k---om-----n-d---ga. nani ka nomitai nodesuga. n-n- k- n-m-t-i n-d-s-g-. ------------------------- nani ka nomitai nodesuga.
Chcel(a) by som niečo jesť. 何か 食べたいの です が 。 何か 食べたいの です が 。 何か 食べたいの です が 。 何か 食べたいの です が 。 何か 食べたいの です が 。 0
na--k- -ab---- no--sug-. nanika tabetai nodesuga. n-n-k- t-b-t-i n-d-s-g-. ------------------------ nanika tabetai nodesuga.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. 少し 休憩 したいの です が 。 少し 休憩 したいの です が 。 少し 休憩 したいの です が 。 少し 休憩 したいの です が 。 少し 休憩 したいの です が 。 0
s----h- k--kei ----a---odesuga. sukoshi kyūkei shitai nodesuga. s-k-s-i k-ū-e- s-i-a- n-d-s-g-. ------------------------------- sukoshi kyūkei shitai nodesuga.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. あなたに ちょっと お聞き したいの です が 。 あなたに ちょっと お聞き したいの です が 。 あなたに ちょっと お聞き したいの です が 。 あなたに ちょっと お聞き したいの です が 。 あなたに ちょっと お聞き したいの です が 。 0
an-t---i-cho-to ---ik- -h---i--o-esug-. anata ni chotto o kiki shitai nodesuga. a-a-a n- c-o-t- o k-k- s-i-a- n-d-s-g-. --------------------------------------- anata ni chotto o kiki shitai nodesuga.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. あなたに ちょっと お願いが あるの です が 。 あなたに ちょっと お願いが あるの です が 。 あなたに ちょっと お願いが あるの です が 。 あなたに ちょっと お願いが あるの です が 。 あなたに ちょっと お願いが あるの です が 。 0
an--a -- -ho--o-----ai-ga---u--o-es---. anata ni chotto onegai ga aru nodesuga. a-a-a n- c-o-t- o-e-a- g- a-u n-d-s-g-. --------------------------------------- anata ni chotto onegai ga aru nodesuga.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. あなたを ちょっと ご招待 したいの です が 。 あなたを ちょっと ご招待 したいの です が 。 あなたを ちょっと ご招待 したいの です が 。 あなたを ちょっと ご招待 したいの です が 。 あなたを ちょっと ご招待 したいの です が 。 0
ana---o ch---o--o---ō-a- -hit-------s--a. anata o chotto go shōtai shitai nodesuga. a-a-a o c-o-t- g- s-ō-a- s-i-a- n-d-s-g-. ----------------------------------------- anata o chotto go shōtai shitai nodesuga.
Čo si želáte, prosím? 何が 欲しい です か ? 何が 欲しい です か ? 何が 欲しい です か ? 何が 欲しい です か ? 何が 欲しい です か ? 0
nani--- -o-h-de----a? nani ga hoshīdesu ka? n-n- g- h-s-ī-e-u k-? --------------------- nani ga hoshīdesu ka?
Želáte si kávu? コーヒーは いかが です か ? コーヒーは いかが です か ? コーヒーは いかが です か ? コーヒーは いかが です か ? コーヒーは いかが です か ? 0
k--- -a--ka-ade-u -a? kōhī wa ikagadesu ka? k-h- w- i-a-a-e-u k-? --------------------- kōhī wa ikagadesu ka?
Alebo si radšej želáte čaj? それとも お茶の ほうが いい です か ? それとも お茶の ほうが いい です か ? それとも お茶の ほうが いい です か ? それとも お茶の ほうが いい です か ? それとも お茶の ほうが いい です か ? 0
so---o-----h---o ----a------ k-? soretomo ocha no hō ga īdesu ka? s-r-t-m- o-h- n- h- g- ī-e-u k-? -------------------------------- soretomo ocha no hō ga īdesu ka?
Chceli by sme ísť domov. 私達は 運転して 家へ 帰りたい です 。 私達は 運転して 家へ 帰りたい です 。 私達は 運転して 家へ 帰りたい です 。 私達は 運転して 家へ 帰りたい です 。 私達は 運転して 家へ 帰りたい です 。 0
w-tas----chi w- -n--n s---e-i--e k--r-t--d-s-. watashitachi wa unten shite ie e kaeritaidesu. w-t-s-i-a-h- w- u-t-n s-i-e i- e k-e-i-a-d-s-. ---------------------------------------------- watashitachi wa unten shite ie e kaeritaidesu.
Chceli by ste taxík? タクシーは 要ります か ? タクシーは 要ります か ? タクシーは 要ります か ? タクシーは 要ります か ? タクシーは 要ります か ? 0
t-k-sh--w--irim-su---? takushī wa irimasu ka? t-k-s-ī w- i-i-a-u k-? ---------------------- takushī wa irimasu ka?
Chceli by telefonovať. 彼らは 電話を したいの です ね 。 彼らは 電話を したいの です ね 。 彼らは 電話を したいの です ね 。 彼らは 電話を したいの です ね 。 彼らは 電話を したいの です ね 。 0
kare-- -- den-a-o--hi--i--o-e-- --. karera wa denwa o shitai nodesu ne. k-r-r- w- d-n-a o s-i-a- n-d-s- n-. ----------------------------------- karera wa denwa o shitai nodesu ne.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.