Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   tl to like something

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [pitumpu]

to like something

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina filipínčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Gus-o -----ng m-nigar-l--? Gusto mo bang manigarilyo? G-s-o m- b-n- m-n-g-r-l-o- -------------------------- Gusto mo bang manigarilyo? 0
Chceli by ste tancovať? G-sto-----a-g--um-ya-? Gusto mo bang sumayaw? G-s-o m- b-n- s-m-y-w- ---------------------- Gusto mo bang sumayaw? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Gus-- m- -ang-ma--a-------ad? Gusto mo bang maglakad-lakad? G-s-o m- b-n- m-g-a-a---a-a-? ----------------------------- Gusto mo bang maglakad-lakad? 0
Chcel by som fajčiť. Gus-- ---g -----------. Gusto kong manigarilyo. G-s-o k-n- m-n-g-r-l-o- ----------------------- Gusto kong manigarilyo. 0
Chcel(a) by si cigaretu? G-sto-m- --------g------? Gusto mo ba ng sigarilyo? G-s-o m- b- n- s-g-r-l-o- ------------------------- Gusto mo ba ng sigarilyo? 0
Chcel by oheň. G--to--i-a -g---ngsindi. Gusto niya ng pangsindi. G-s-o n-y- n- p-n-s-n-i- ------------------------ Gusto niya ng pangsindi. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Gus-- ko sanan- umino-. Gusto ko sanang uminom. G-s-o k- s-n-n- u-i-o-. ----------------------- Gusto ko sanang uminom. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Gu-t- -o sanang ku--i-. Gusto ko sanang kumain. G-s-o k- s-n-n- k-m-i-. ----------------------- Gusto ko sanang kumain. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Gus-o ko-mun--g-magp------. Gusto ko munang magpahinga. G-s-o k- m-n-n- m-g-a-i-g-. --------------------------- Gusto ko munang magpahinga. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Ma--gu-to---ong-i-anong -ayo. May gusto akong itanong sayo. M-y g-s-o a-o-g i-a-o-g s-y-. ----------------------------- May gusto akong itanong sayo. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. May----t- -------p---kiu--p s- -y-. May gusto akong ipapakiusap sa iyo. M-y g-s-o a-o-g i-a-a-i-s-p s- i-o- ----------------------------------- May gusto akong ipapakiusap sa iyo. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. G-st- kit--g---y--a-a-.----us-o k--a----y--n. Gusto kitang anyayahan. / Gusto kitang ayain. G-s-o k-t-n- a-y-y-h-n- / G-s-o k-t-n- a-a-n- --------------------------------------------- Gusto kitang anyayahan. / Gusto kitang ayain. 0
Čo si želáte, prosím? An- a----------o? Ano ang gusto mo? A-o a-g g-s-o m-? ----------------- Ano ang gusto mo? 0
Želáte si kávu? Gus-o mo-ba--g k--e? Gusto mo ba ng kape? G-s-o m- b- n- k-p-? -------------------- Gusto mo ba ng kape? 0
Alebo si radšej želáte čaj? O --- -u-----o-ng--sa-? O mas gusto mo ng tsaa? O m-s g-s-o m- n- t-a-? ----------------------- O mas gusto mo ng tsaa? 0
Chceli by sme ísť domov. G--to------g --uwi. Gusto naming umuwi. G-s-o n-m-n- u-u-i- ------------------- Gusto naming umuwi. 0
Chceli by ste taxík? Gu-t- -iy---- t-xi? Gusto niyo ng taxi? G-s-o n-y- n- t-x-? ------------------- Gusto niyo ng taxi? 0
Chceli by telefonovať. Gust- --nyo---tuma--g. Gusto ninyong tumawag. G-s-o n-n-o-g t-m-w-g- ---------------------- Gusto ninyong tumawag. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.