Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   tr bir şey arzu etmek

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [yetmiş]

bir şey arzu etmek

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Siga----çm-- ------r--usu--z? Sigara içmek istiyor musunuz? S-g-r- i-m-k i-t-y-r m-s-n-z- ----------------------------- Sigara içmek istiyor musunuz? 0
Chceli by ste tancovať? D--- etm-- -sti--r --s--uz? Dans etmek istiyor musunuz? D-n- e-m-k i-t-y-r m-s-n-z- --------------------------- Dans etmek istiyor musunuz? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Gezmey- gi-m-- -sti--- ---u--z? Gezmeye gitmek istiyor musunuz? G-z-e-e g-t-e- i-t-y-r m-s-n-z- ------------------------------- Gezmeye gitmek istiyor musunuz? 0
Chcel by som fajčiť. Si---a i-me- -stiy-rum. Sigara içmek istiyorum. S-g-r- i-m-k i-t-y-r-m- ----------------------- Sigara içmek istiyorum. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Bi--sigar------r mi--n? Bir sigara ister misin? B-r s-g-r- i-t-r m-s-n- ----------------------- Bir sigara ister misin? 0
Chcel by oheň. O--e--------e--i--iy-r. O (erkek) ateş istiyor. O (-r-e-) a-e- i-t-y-r- ----------------------- O (erkek) ateş istiyor. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Bir--ey--çmek-ist-y---m. Bir şey içmek istiyorum. B-r ş-y i-m-k i-t-y-r-m- ------------------------ Bir şey içmek istiyorum. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Bir-e- -emek is---or-m. Birşey yemek istiyorum. B-r-e- y-m-k i-t-y-r-m- ----------------------- Birşey yemek istiyorum. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. B-r----inl--me--i-tiy-r-m. Biraz dinlenmek istiyorum. B-r-z d-n-e-m-k i-t-y-r-m- -------------------------- Biraz dinlenmek istiyorum. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Size-bir--ey---r--k-i----oru-. Size bir şey sormak istiyorum. S-z- b-r ş-y s-r-a- i-t-y-r-m- ------------------------------ Size bir şey sormak istiyorum. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. S--den-b-r--ey r-ca-etm-k--stiyorum. Sizden bir şey rica etmek istiyorum. S-z-e- b-r ş-y r-c- e-m-k i-t-y-r-m- ------------------------------------ Sizden bir şey rica etmek istiyorum. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Si----ir ---e-d-vet --m-k---t-y---m. Sizi bir şeye davet etmek istiyorum. S-z- b-r ş-y- d-v-t e-m-k i-t-y-r-m- ------------------------------------ Sizi bir şeye davet etmek istiyorum. 0
Čo si želáte, prosím? Ne -stiyors---z lütf-n? Ne istiyorsunuz lütfen? N- i-t-y-r-u-u- l-t-e-? ----------------------- Ne istiyorsunuz lütfen? 0
Želáte si kávu? Bir ---ve-iste---isi-i-? Bir kahve ister misiniz? B-r k-h-e i-t-r m-s-n-z- ------------------------ Bir kahve ister misiniz? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Yo--- ---- m---e-c---ed-rs----? Yoksa çayı mı tercih edersiniz? Y-k-a ç-y- m- t-r-i- e-e-s-n-z- ------------------------------- Yoksa çayı mı tercih edersiniz? 0
Chceli by sme ísť domov. Eve---tm-k i-tiy---z. Eve gitmek istiyoruz. E-e g-t-e- i-t-y-r-z- --------------------- Eve gitmek istiyoruz. 0
Chceli by ste taxík? Ta-s--iste--mi---iz? Taksi ister misiniz? T-k-i i-t-r m-s-n-z- -------------------- Taksi ister misiniz? 0
Chceli by telefonovať. T-l--o---t--k --t-y----r. Telefon etmek istiyorlar. T-l-f-n e-m-k i-t-y-r-a-. ------------------------- Telefon etmek istiyorlar. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.