Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   id menginginkan sesuatu

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [tujuh puluh]

menginginkan sesuatu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina indonézština Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? A--ka----d- in-in-m-r-k-k? A_____ A___ i____ m_______ A-a-a- A-d- i-g-n m-r-k-k- -------------------------- Apakah Anda ingin merokok? 0
Chceli by ste tancovať? A--k-h -n-a--ngin be--a-s-? A_____ A___ i____ b________ A-a-a- A-d- i-g-n b-r-a-s-? --------------------------- Apakah Anda ingin berdansa? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? A--kah-A--a in--- ber--l-n -a-i? A_____ A___ i____ b_______ k____ A-a-a- A-d- i-g-n b-r-a-a- k-k-? -------------------------------- Apakah Anda ingin berjalan kaki? 0
Chcel by som fajčiť. Saya-in-i- m---kok. S___ i____ m_______ S-y- i-g-n m-r-k-k- ------------------- Saya ingin merokok. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Ap---- --m- -n--n sebata-g --kok? A_____ k___ i____ s_______ r_____ A-a-a- k-m- i-g-n s-b-t-n- r-k-k- --------------------------------- Apakah kamu ingin sebatang rokok? 0
Chcel by oheň. D-a ing------ek--pi. D__ i____ k____ a___ D-a i-g-n k-r-k a-i- -------------------- Dia ingin korek api. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Say- i-g-n mi-u- -es--t-. S___ i____ m____ s_______ S-y- i-g-n m-n-m s-s-a-u- ------------------------- Saya ingin minum sesuatu. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Say---n--n ----- ----at-. S___ i____ m____ s_______ S-y- i-g-n m-k-n s-s-a-u- ------------------------- Saya ingin makan sesuatu. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. S--a---gin -e-is----hat. S___ i____ b____________ S-y- i-g-n b-r-s-i-a-a-. ------------------------ Saya ingin beristirahat. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Saya ----n me----a--n -----t-----a-a An-a. S___ i____ m_________ s______ k_____ A____ S-y- i-g-n m-n-n-a-a- s-s-a-u k-p-d- A-d-. ------------------------------------------ Saya ingin menanyakan sesuatu kepada Anda. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. S-ya i-gi- ---int-----u-t---e---- A-d-. S___ i____ m______ s______ k_____ A____ S-y- i-g-n m-m-n-a s-s-a-u k-p-d- A-d-. --------------------------------------- Saya ingin meminta sesuatu kepada Anda. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Say----g-- mengun-ang-And-. S___ i____ m_________ A____ S-y- i-g-n m-n-u-d-n- A-d-. --------------------------- Saya ingin mengundang Anda. 0
Čo si želáte, prosím? A-- ya-g--n-- ingink-n? A__ y___ A___ i________ A-a y-n- A-d- i-g-n-a-? ----------------------- Apa yang Anda inginkan? 0
Želáte si kávu? Ap-ka--A--- i-g-- ---i? A_____ A___ i____ k____ A-a-a- A-d- i-g-n k-p-? ----------------------- Apakah Anda ingin kopi? 0
Alebo si radšej želáte čaj? At-u--nda l---h ---- -e-? A___ A___ l____ s___ t___ A-a- A-d- l-b-h s-k- t-h- ------------------------- Atau Anda lebih suka teh? 0
Chceli by sme ísť domov. K-mi-in-in--u---g -e---mah. K___ i____ p_____ k_ r_____ K-m- i-g-n p-l-n- k- r-m-h- --------------------------- Kami ingin pulang ke rumah. 0
Chceli by ste taxík? K----n in-i- --i- taksi? K_____ i____ n___ t_____ K-l-a- i-g-n n-i- t-k-i- ------------------------ Kalian ingin naik taksi? 0
Chceli by telefonovať. M--ek- i---n m-ne--p-n. M_____ i____ m_________ M-r-k- i-g-n m-n-l-p-n- ----------------------- Mereka ingin menelepon. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + indonézština (1-100) MP3 indonézština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.