Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   sl nekaj imeti rad

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sedemdeset]

nekaj imeti rad

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Žel-t--k--i-i? Ž_____ k______ Ž-l-t- k-d-t-? -------------- Želite kaditi? 0
Chceli by ste tancovať? Že-it- pl--at-? Ž_____ p_______ Ž-l-t- p-e-a-i- --------------- Želite plesati? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? B- šli---d--na--p-e-o-? B_ š__ r___ n_ s_______ B- š-i r-d- n- s-r-h-d- ----------------------- Bi šli radi na sprehod? 0
Chcel by som fajčiť. Ra---i-k-d--. R__ b_ k_____ R-d b- k-d-l- ------------- Rad bi kadil. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Bi -a--a) c---r--o? B_ r_____ c________ B- r-d-a- c-g-r-t-? ------------------- Bi rad(a) cigareto? 0
Chcel by oheň. O- b--r-d------. O_ b_ r__ o_____ O- b- r-d o-e-j- ---------------- On bi rad ogenj. 0
Chcel(a) by som niečo piť. R-d(-)--i-neka- --p-l--). R_____ b_ n____ p________ R-d-a- b- n-k-j p-p-l-a-. ------------------------- Rad(a) bi nekaj popil(a). 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Ra-(a) -----kaj---je--- --oj----). R_____ b_ n____ p______ (_________ R-d-a- b- n-k-j p-j-d-l (-o-e-l-)- ---------------------------------- Rad(a) bi nekaj pojedel (pojedla). 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. R-d--- bi s--malo-spoči-(-). R_____ b_ s_ m___ s_________ R-d-a- b- s- m-l- s-o-i-(-)- ---------------------------- Rad(a) bi si malo spočil(a). 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Ra-(a- bi-va----k-j--praša-(a). R_____ b_ v__ n____ v__________ R-d-a- b- v-s n-k-j v-r-š-l-a-. ------------------------------- Rad(a) bi vas nekaj vprašal(a). 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Ra-(-) b--va- ---a- -ros-l---. R_____ b_ v__ n____ p_________ R-d-a- b- v-s n-k-j p-o-i-(-)- ------------------------------ Rad(a) bi vas nekaj prosil(a). 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Rad(-) -- v-- -a-neka- ----------. R_____ b_ v__ n_ n____ p__________ R-d-a- b- v-s n- n-k-j p-v-b-l-a-. ---------------------------------- Rad(a) bi vas na nekaj povabil(a). 0
Čo si želáte, prosím? Kaj-ž-li--, -ro-i-? K__ ž______ p______ K-j ž-l-t-, p-o-i-? ------------------- Kaj želite, prosim? 0
Želáte si kávu? Žel--------? Ž_____ k____ Ž-l-t- k-v-? ------------ Želite kavo? 0
Alebo si radšej želáte čaj? A-- b- --j---aj? A__ b_ r___ č___ A-i b- r-j- č-j- ---------------- Ali bi raje čaj? 0
Chceli by sme ísť domov. R-d--b--šli d--o-. R___ b_ š__ d_____ R-d- b- š-i d-m-v- ------------------ Radi bi šli domov. 0
Chceli by ste taxík? Želite-t-ks-? Ž_____ t_____ Ž-l-t- t-k-i- ------------- Želite taksi? 0
Chceli by telefonovať. On- b----di t-l--onir-l-.-(--- -- r-----el-f---r--e-) O__ b_ r___ t____________ (___ b_ r___ t_____________ O-i b- r-d- t-l-f-n-r-l-. (-n- b- r-d- t-l-f-n-r-l-.- ----------------------------------------------------- Oni bi radi telefonirali. (One bi rade telefonirale.) 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + slovinčina (1-100) MP3 slovinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.