Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   ur ‫کچھ پسند کرنا‬

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

‫70 [ستّر]‬

sattar

‫کچھ پسند کرنا‬

kuch pasand karna

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina urdčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? ‫ک-ا-آ--س-----پ--- -ا----ہیں--‬ ‫___ آ_ س____ پ___ چ____ ہ__ ؟_ ‫-ی- آ- س-ر-ٹ پ-ن- چ-ہ-ے ہ-ں ؟- ------------------------------- ‫کیا آپ سگریٹ پینا چاہتے ہیں ؟‬ 0
kya a-p c--re-te p-in-a ---h--- -ain? k__ a__ c_______ p_____ c______ h____ k-a a-p c-g-e-t- p-i-a- c-a-t-y h-i-? ------------------------------------- kya aap cigrette piinaa chahtay hain?
Chceli by ste tancovať? ‫-----پ --چن--چ--تے ہیں -‬ ‫___ آ_ ن____ چ____ ہ__ ؟_ ‫-ی- آ- ن-چ-ا چ-ہ-ے ہ-ں ؟- -------------------------- ‫کیا آپ ناچنا چاہتے ہیں ؟‬ 0
k-a--ap n-a-h-a-chah--- ----? k__ a__ n______ c______ h____ k-a a-p n-a-h-a c-a-t-y h-i-? ----------------------------- kya aap naachna chahtay hain?
Chceli by ste sa ísť prechádzať? ‫ک----پ--ہ----می --ن- چ--ت- ہ---؟‬ ‫___ آ_ چ__ ق___ ک___ چ____ ہ__ ؟_ ‫-ی- آ- چ-ل ق-م- ک-ن- چ-ہ-ے ہ-ں ؟- ---------------------------------- ‫کیا آپ چہل قدمی کرنا چاہتے ہیں ؟‬ 0
ky- aap-c-e--l q-dm--k-r-a -h---a----i-? k__ a__ c_____ q____ k____ c______ h____ k-a a-p c-e-a- q-d-i k-r-a c-a-t-y h-i-? ---------------------------------------- kya aap chehal qadmi karna chahtay hain?
Chcel by som fajčiť. ‫میں --ر-ٹ--ی-ا چاہتا------‬ ‫___ س____ پ___ چ____ ہ__ -_ ‫-ی- س-ر-ٹ پ-ن- چ-ہ-ا ہ-ں -- ---------------------------- ‫میں سگریٹ پینا چاہتا ہوں -‬ 0
me---c-gre----p-in-- --a--a ho--- m___ c_______ p_____ c_____ h__ - m-i- c-g-e-t- p-i-a- c-a-t- h-n - --------------------------------- mein cigrette piinaa chahta hon -
Chcel(a) by si cigaretu? ‫کی--آپ--ی--سگریٹ چاہتے -ی- ؟‬ ‫___ آ_ ا__ س____ چ____ ہ__ ؟_ ‫-ی- آ- ا-ک س-ر-ٹ چ-ہ-ے ہ-ں ؟- ------------------------------ ‫کیا آپ ایک سگریٹ چاہتے ہیں ؟‬ 0
k-- -a- --- c-g---te c--h----h-i-? k__ a__ a__ c_______ c______ h____ k-a a-p a-k c-g-e-t- c-a-t-y h-i-? ---------------------------------- kya aap aik cigrette chahtay hain?
Chcel by oheň. ‫وہ--ا---چ-ہ-- ہے--‬ ‫__ م___ چ____ ہ_ -_ ‫-ہ م-چ- چ-ہ-ا ہ- -- -------------------- ‫وہ ماچس چاہتا ہے -‬ 0
w---ma---i---h-h-a-h-i-- w__ m______ c_____ h__ - w-h m-a-h-s c-a-t- h-i - ------------------------ woh maachis chahta hai -
Chcel(a) by som niečo piť. ‫می- -چ---ی----اہ-ا -و---‬ ‫___ ک__ پ___ چ____ ہ__ -_ ‫-ی- ک-ھ پ-ن- چ-ہ-ا ہ-ں -- -------------------------- ‫میں کچھ پینا چاہتا ہوں -‬ 0
m--- ku-h -i---- ch---a -on - m___ k___ p_____ c_____ h__ - m-i- k-c- p-i-a- c-a-t- h-n - ----------------------------- mein kuch piinaa chahta hon -
Chcel(a) by som niečo jesť. ‫میں--چھ -ھ--- چاہتا ہوں -‬ ‫___ ک__ ک____ چ____ ہ__ -_ ‫-ی- ک-ھ ک-ا-ا چ-ہ-ا ہ-ں -- --------------------------- ‫میں کچھ کھانا چاہتا ہوں -‬ 0
mei--kuch khan----a------n - m___ k___ k____ c_____ h__ - m-i- k-c- k-a-a c-a-t- h-n - ---------------------------- mein kuch khana chahta hon -
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. ‫می- -چ--آ--م--رن--چ-----ہ----‬ ‫___ ک__ آ___ ک___ چ____ ہ__ -_ ‫-ی- ک-ھ آ-ا- ک-ن- چ-ہ-ا ہ-ں -- ------------------------------- ‫میں کچھ آرام کرنا چاہتا ہوں -‬ 0
mein--uch-a--aam k---a -ha----hon-- m___ k___ a_____ k____ c_____ h__ - m-i- k-c- a-r-a- k-r-a c-a-t- h-n - ----------------------------------- mein kuch aaraam karna chahta hon -
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. ‫-یں آپ--ے---ھ-پ-چ--ا---ہ-ا -و- -‬ ‫___ آ_ س_ ک__ پ_____ چ____ ہ__ -_ ‫-ی- آ- س- ک-ھ پ-چ-ن- چ-ہ-ا ہ-ں -- ---------------------------------- ‫میں آپ سے کچھ پوچھنا چاہتا ہوں -‬ 0
m-i- a-- -- --c--p--chna ch--t--hon-- m___ a__ s_ k___ p______ c_____ h__ - m-i- a-p s- k-c- p-o-h-a c-a-t- h-n - ------------------------------------- mein aap se kuch poochna chahta hon -
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. ‫م-- -پ--ے--چھ در-واس--کرنا -اہ-- ہوں--‬ ‫___ آ_ س_ ک__ د______ ک___ چ____ ہ__ -_ ‫-ی- آ- س- ک-ھ د-خ-ا-ت ک-ن- چ-ہ-ا ہ-ں -- ---------------------------------------- ‫میں آپ سے کچھ درخواست کرنا چاہتا ہوں -‬ 0
me----ap--- kuc- -a-k----t ----- -hah----o--- m___ a__ s_ k___ d________ k____ c_____ h__ - m-i- a-p s- k-c- d-r-h-a-t k-r-a c-a-t- h-n - --------------------------------------------- mein aap se kuch darkhwast karna chahta hon -
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. ‫م-- آپ-ک- ک-ھ ---- ------ دعوت-------اہتا -و- -‬ ‫___ آ_ ک_ ک__ ک___ ک_ ل__ د___ د___ چ____ ہ__ -_ ‫-ی- آ- ک- ک-ھ ک-ن- ک- ل-ے د-و- د-ن- چ-ہ-ا ہ-ں -- ------------------------------------------------- ‫میں آپ کو کچھ کرنے کے لئے دعوت دینا چاہتا ہوں -‬ 0
me-n --- -- -u-- k--n--keliye -awa--d--a c-a-ta -o- - m___ a__ k_ k___ k____ k_____ d____ d___ c_____ h__ - m-i- a-p k- k-c- k-r-e k-l-y- d-w-t d-n- c-a-t- h-n - ----------------------------------------------------- mein aap ko kuch karne keliye dawat dena chahta hon -
Čo si želáte, prosím? ‫آ---و --- چ-ہ--ے--‬ ‫__ ک_ ک__ چ_____ ؟_ ‫-پ ک- ک-ا چ-ہ-ی- ؟- -------------------- ‫آپ کو کیا چاہئیے ؟‬ 0
a----o-k-a-c-a-iye? a__ k_ k__ c_______ a-p k- k-a c-a-i-e- ------------------- aap ko kya chahiye?
Želáte si kávu? ‫ک-- -پ---فی-چا--ے--یں--‬ ‫___ آ_ ک___ چ____ ہ__ ؟_ ‫-ی- آ- ک-ف- چ-ہ-ے ہ-ں ؟- ------------------------- ‫کیا آپ کافی چاہتے ہیں ؟‬ 0
k-a-------afi---ah--y ha-n? k__ a__ k____ c______ h____ k-a a-p k-a-i c-a-t-y h-i-? --------------------------- kya aap kaafi chahtay hain?
Alebo si radšej želáte čaj? ‫یا----- -سند-ک--- گے--‬ ‫__ چ___ پ___ ک___ گ_ ؟_ ‫-ا چ-ئ- پ-ن- ک-ی- گ- ؟- ------------------------ ‫یا چائے پسند کریں گے ؟‬ 0
y- --aye-p-sand----e---e? y_ c____ p_____ k____ g__ y- c-a-e p-s-n- k-r-n g-? ------------------------- ya chaye pasand karen ge?
Chceli by sme ísť domov. ‫-----ر-ج--- چ-ہ-ے ہیں--‬ ‫__ گ__ ج___ چ____ ہ__ -_ ‫-م گ-ر ج-ن- چ-ہ-ے ہ-ں -- ------------------------- ‫ہم گھر جانا چاہتے ہیں -‬ 0
h---gh-r-j--a---ah-ay-h-in-- h__ g___ j___ c______ h___ - h-m g-a- j-n- c-a-t-y h-i- - ---------------------------- hum ghar jana chahtay hain -
Chceli by ste taxík? ‫----تم-لو--- ----ی---ی--ی --ہ----؟‬ ‫___ ت_ ل____ ک_ ا__ ٹ____ چ_____ ؟_ ‫-ی- ت- ل-گ-ں ک- ا-ک ٹ-ک-ی چ-ہ-ی- ؟- ------------------------------------ ‫کیا تم لوگوں کو ایک ٹیکسی چاہئیے ؟‬ 0
k-a ----l--o- ko -ik--ax--c----ye? k__ t__ l____ k_ a__ t___ c_______ k-a t-m l-g-n k- a-k t-x- c-a-i-e- ---------------------------------- kya tum logon ko aik taxy chahiye?
Chceli by telefonovať. ‫-پ-ٹی-ی-و----نا -اہ-ے-ہیں--‬ ‫__ ٹ______ ک___ چ____ ہ__ -_ ‫-پ ٹ-ل-ف-ن ک-ن- چ-ہ-ے ہ-ں -- ----------------------------- ‫آپ ٹیلیفون کرنا چاہتے ہیں -‬ 0
a----e--p-one karna-chahta- hai- - a__ t________ k____ c______ h___ - a-p t-l-p-o-e k-r-a c-a-t-y h-i- - ---------------------------------- aap telephone karna chahtay hain -

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + urdčina (1-100) MP3 urdčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.