Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   es Pretérito 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [ochenta y uno]

Pretérito 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
písať es---b-r e_______ e-c-i-i- -------- escribir
Písal list. Él e-c-i-----na-ca---. É_ e_______ u__ c_____ É- e-c-i-i- u-a c-r-a- ---------------------- Él escribió una carta.
A ona písala pohľadnicu. Y----- es--i--ó un- -ost-l. Y e___ e_______ u__ p______ Y e-l- e-c-i-i- u-a p-s-a-. --------------------------- Y ella escribió una postal.
čítať leer l___ l-e- ---- leer
Ćítal časopis. Él -e-ó-u-- r-v-st-. É_ l___ u__ r_______ É- l-y- u-a r-v-s-a- -------------------- Él leyó una revista.
A ona čítala knihu. Y----a -e---u- l-b--. Y e___ l___ u_ l_____ Y e-l- l-y- u- l-b-o- --------------------- Y ella leyó un libro.
vziať, zobrať cog---/ t-mar,-a-a---r -am-) c____ / t_____ a______ (____ c-g-r / t-m-r- a-a-r-r (-m-) ---------------------------- coger / tomar, agarrar (am.)
Vzal si cigaretu. Él--og----n c------llo. É_ c____ u_ c__________ É- c-g-ó u- c-g-r-i-l-. ----------------------- Él cogió un cigarrillo.
Vzala si kúsok čokolády. El-a cogió-u--tr-----e-chocol---. E___ c____ u_ t____ d_ c_________ E-l- c-g-ó u- t-o-o d- c-o-o-a-e- --------------------------------- Ella cogió un trozo de chocolate.
On bol neverný, ale ona bola verná. É- -ra--n-i-l- pe---e-la -ra--ie-. É_ e__ i______ p___ e___ e__ f____ É- e-a i-f-e-, p-r- e-l- e-a f-e-. ---------------------------------- Él era infiel, pero ella era fiel.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Él er- -n--o--a--n, p-ro--ll---r- -r--aja-or-. É_ e__ u_ h________ p___ e___ e__ t___________ É- e-a u- h-l-a-á-, p-r- e-l- e-a t-a-a-a-o-a- ---------------------------------------------- Él era un holgazán, pero ella era trabajadora.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Él -ra-pob--,--e---e-l- e-- ri--. É_ e__ p_____ p___ e___ e__ r____ É- e-a p-b-e- p-r- e-l- e-a r-c-. --------------------------------- Él era pobre, pero ella era rica.
Nemal peniaze, ale dlhy. É--no----ía din--o, ---o ------. É_ n_ t____ d______ s___ d______ É- n- t-n-a d-n-r-, s-n- d-u-a-. -------------------------------- Él no tenía dinero, sino deudas.
Nemal šťastie, ale smolu. Él no ----a-bu----------, ---o----a su-r-e. É_ n_ t____ b____ s______ s___ m___ s______ É- n- t-n-a b-e-a s-e-t-, s-n- m-l- s-e-t-. ------------------------------------------- Él no tenía buena suerte, sino mala suerte.
Nemal úspech, ale neúspech. Él--- ten-a éxit----s----fr-cas-s. É_ n_ t____ é______ s___ f________ É- n- t-n-a é-i-o-, s-n- f-a-a-o-. ---------------------------------- Él no tenía éxitos, sino fracasos.
Nebol spokojný, ale nespokojný. É-----e-t--- -a-isf--ho--si-- --sati-f-c-o. É_ n_ e_____ s__________ s___ i____________ É- n- e-t-b- s-t-s-e-h-, s-n- i-s-t-s-e-h-. ------------------------------------------- Él no estaba satisfecho, sino insatisfecho.
Nebol šťastný, ale nešťastný. Él no-era f--iz,--in-------i-. É_ n_ e__ f_____ s___ i_______ É- n- e-a f-l-z- s-n- i-f-l-z- ------------------------------ Él no era feliz, sino infeliz.
Nebol sympatický, ale nesympatický. Él-no e-a -i-pático- sin--a--i--t--o. É_ n_ e__ s_________ s___ a__________ É- n- e-a s-m-á-i-o- s-n- a-t-p-t-c-. ------------------------------------- Él no era simpático, sino antipático.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...