Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   es En la discoteca

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [cuarenta y seis]

En la discoteca

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? ¿E-t--l-b---esta--il-a? ¿____ l____ e___ s_____ ¿-s-á l-b-e e-t- s-l-a- ----------------------- ¿Está libre esta silla?
Smiem si k Vám sadnúť? ¿---d- sen-arm- -- s- mes-? ¿_____ s_______ e_ s_ m____ ¿-u-d- s-n-a-m- e- s- m-s-? --------------------------- ¿Puedo sentarme en su mesa?
Iste. P-r supues-o. P__ s________ P-r s-p-e-t-. ------------- Por supuesto.
Ako sa Vám páči tá hudba? ¿Qu- -- --r-ce--a--ús-ca? ¿___ l_ p_____ l_ m______ ¿-u- l- p-r-c- l- m-s-c-? ------------------------- ¿Qué le parece la música?
Je trochu hlasná. U- poco-de-a--a-- -l-a. U_ p___ d________ a____ U- p-c- d-m-s-a-o a-t-. ----------------------- Un poco demasiado alta.
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Per---l grup- -oca--uy--i--. P___ e_ g____ t___ m__ b____ P-r- e- g-u-o t-c- m-y b-e-. ---------------------------- Pero el grupo toca muy bien.
Chodievate sem často? ¿-i-----u--ed- mu--o --r a--í? ¿_____ (______ m____ p__ a____ ¿-i-n- (-s-e-) m-c-o p-r a-u-? ------------------------------ ¿Viene (usted) mucho por aquí?
Nie, toto je prvý raz. No,-és----s -a---i--r--v-z. N__ é___ e_ l_ p______ v___ N-, é-t- e- l- p-i-e-a v-z- --------------------------- No, ésta es la primera vez.
Ešte som tu nebol. Y---un-- h-bía esta-o----í a--es. Y_ n____ h____ e_____ a___ a_____ Y- n-n-a h-b-a e-t-d- a-u- a-t-s- --------------------------------- Yo nunca había estado aquí antes.
Zatancujete si? ¿--i-a? ¿______ ¿-a-l-? ------- ¿Baila?
Možno neskôr. Tal ve--má--t----. T__ v__ m__ t_____ T-l v-z m-s t-r-e- ------------------ Tal vez más tarde.
Neviem tak dobre tancovať. No -a-l- mu--bi--. N_ b____ m__ b____ N- b-i-o m-y b-e-. ------------------ No bailo muy bien.
To je celkom jednoduché. E- --y fá---. E_ m__ f_____ E- m-y f-c-l- ------------- Es muy fácil.
Ukážem Vám to. Yo -e -nse--. Y_ l_ e______ Y- l- e-s-ñ-. ------------- Yo le enseño.
Nie, radšej niekedy inokedy. No, m-jor ---ot------si--. N__ m____ e_ o___ o_______ N-, m-j-r e- o-r- o-a-i-n- -------------------------- No, mejor en otra ocasión.
Čakáte na niekoho? ¿E--er- ---t-d) a ------n? ¿______ (______ a a_______ ¿-s-e-a (-s-e-) a a-g-i-n- -------------------------- ¿Espera (usted) a alguien?
Áno, na môjho priateľa. S-, a m-------. S__ a m_ n_____ S-, a m- n-v-o- --------------- Sí, a mi novio.
Tam vzadu už prichádza! ¡---está-a--í! ¡__ e___ a____ ¡-a e-t- a-u-! -------------- ¡Ya está aquí!

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!