Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   uk Знайомство

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [три]

3 [try]

Знайомство

Znay̆omstvo

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Ahoj! П---іт! П______ П-и-і-! ------- Привіт! 0
Pryv--! P______ P-y-i-! ------- Pryvit!
Dobrý deň! Д-бро-о---я! Д______ д___ Д-б-о-о д-я- ------------ Доброго дня! 0
D--ro-o ----! D______ d____ D-b-o-o d-y-! ------------- Dobroho dnya!
Ako sa darí? Як-с--ави? Я_ с______ Я- с-р-в-? ---------- Як справи? 0
Ya- s--a--? Y__ s______ Y-k s-r-v-? ----------- Yak spravy?
Pochádzate z Európy? Ви ---в-о--? В_ з Є______ В- з Є-р-п-? ------------ Ви з Європи? 0
V--z -evr---? V_ z Y_______ V- z Y-v-o-y- ------------- Vy z Yevropy?
Pochádzate z Ameriky? В--з----р-к-? В_ з А_______ В- з А-е-и-и- ------------- Ви з Америки? 0
V- z--m---ky? V_ z A_______ V- z A-e-y-y- ------------- Vy z Ameryky?
Pochádzate z Ázie? В-----зі-? В_ з А____ В- з А-і-? ---------- Ви з Азії? 0
Vy-----i-̈? V_ z A____ V- z A-i-̈- ----------- Vy z Aziï?
V ktorom hoteli bývate? У я---у -от--і В-----ж---єте? У я____ г_____ В_ п__________ У я-о-у г-т-л- В- п-о-и-а-т-? ----------------------------- У якому готелі Ви проживаєте? 0
U-y---m- -ot-li-Vy-p---hyv-y---? U y_____ h_____ V_ p____________ U y-k-m- h-t-l- V- p-o-h-v-y-t-? -------------------------------- U yakomu hoteli Vy prozhyvayete?
Ako dlho ste už tu? Я- -ов-о-Ви -ж- ту-? Я_ д____ В_ в__ т___ Я- д-в-о В- в-е т-т- -------------------- Як довго Ви вже тут? 0
Y-- ---h--V---zhe tut? Y__ d____ V_ v___ t___ Y-k d-v-o V- v-h- t-t- ---------------------- Yak dovho Vy vzhe tut?
Ako dlho zostanete? Як ---овго -и--ал-ш-є-ес-? Я_ н______ В_ з___________ Я- н-д-в-о В- з-л-ш-є-е-я- -------------------------- Як надовго Ви залишаєтеся? 0
Yak-nad-v-o V- -a-ys----t--y-? Y__ n______ V_ z______________ Y-k n-d-v-o V- z-l-s-a-e-e-y-? ------------------------------ Yak nadovho Vy zalyshayetesya?
Páči sa vám tu? Ч--п-----єть-я В-- т--? Ч_ п__________ В__ т___ Ч- п-д-б-є-ь-я В-м т-т- ----------------------- Чи подобається Вам тут? 0
Chy-p-do-a--t-sy- -----ut? C__ p____________ V__ t___ C-y p-d-b-y-t-s-a V-m t-t- -------------------------- Chy podobayetʹsya Vam tut?
Ste tu na dovolenke? В- -у--у--ідпус--і? В_ т__ у в_________ В- т-т у в-д-у-т-і- ------------------- Ви тут у відпустці? 0
Vy -ut----idpus--s-? V_ t__ u v__________ V- t-t u v-d-u-t-s-? -------------------- Vy tut u vidpusttsi?
Navštívte ma niekedy! В--в-д-йте-мене! В_________ м____ В-д-і-а-т- м-н-! ---------------- Відвідайте мене! 0
V-dvi--y-t--m-n-! V_________ m____ V-d-i-a-̆-e m-n-! ----------------- Vidviday̆te mene!
Tu je moja adresa. О---мо- а-р--а. О__ м__ а______ О-ь м-я а-р-с-. --------------- Ось моя адреса. 0
O-- mo-a --re-a. O__ m___ a______ O-ʹ m-y- a-r-s-. ---------------- Osʹ moya adresa.
Uvidíme sa zajtra? Mи--об-чимос--з-вт--? M_ п_________ з______ M- п-б-ч-м-с- з-в-р-? --------------------- Mи побачимося завтра? 0
M--poba-hym-sy--zavt--? M_ p___________ z______ M- p-b-c-y-o-y- z-v-r-? ----------------------- My pobachymosya zavtra?
Je mi ľúto, už niečo mám. Н- ж--ь----вже ---ь --п-а---а--- -а--а-у---а. Н_ ж____ я в__ щ___ з_________ / з___________ Н- ж-л-, я в-е щ-с- з-п-а-у-а- / з-п-а-у-а-а- --------------------------------------------- На жаль, я вже щось запланував / запланувала. 0
N- z---ʹ- -- -z-e-s-c-o-ʹ----la--vav-/------n-va-a. N_ z_____ y_ v___ s______ z_________ / z___________ N- z-a-ʹ- y- v-h- s-c-o-ʹ z-p-a-u-a- / z-p-a-u-a-a- --------------------------------------------------- Na zhalʹ, ya vzhe shchosʹ zaplanuvav / zaplanuvala.
Čau! Бувай-е! Б_______ Б-в-й-е- -------- Бувайте! 0
B-v--̆te! B_______ B-v-y-t-! --------- Buvay̆te!
Dovidenia! Д- -о--чен--! Д_ п_________ Д- п-б-ч-н-я- ------------- До побачення! 0
D--p--a-h----a! D_ p___________ D- p-b-c-e-n-a- --------------- Do pobachennya!
Do skorého videnia! Д- зу-тр---! Д_ з________ Д- з-с-р-ч-! ------------ До зустрічі! 0
Do -ustr--h-! D_ z_________ D- z-s-r-c-i- ------------- Do zustrichi!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + ukrajinčina (1-100) MP3 ukrajinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....