Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   px Perguntas – passado 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [oitenta e seis]

Perguntas – passado 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina portugalčina (BR) Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Que --a-----v-c---sou? Q__ g______ v___ u____ Q-e g-a-a-a v-c- u-o-? ---------------------- Que gravata você usou? 0
Ktoré auto si kúpil? Que ----o -o-ê --mpr-u? Q__ c____ v___ c_______ Q-e c-r-o v-c- c-m-r-u- ----------------------- Que carro você comprou? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Q-e -----l -ocê-a--i---? Q__ j_____ v___ a_______ Q-e j-r-a- v-c- a-s-n-u- ------------------------ Que jornal você assinou? 0
Koho ste videli? Quem -o-ê --u? Q___ v___ v___ Q-e- v-c- v-u- -------------- Quem você viu? 0
Koho ste stretli? Quem v--ê---cont-o-? Q___ v___ e_________ Q-e- v-c- e-c-n-r-u- -------------------- Quem você encontrou? 0
Koho ste spoznali? Qu---vo-- -e-on--ceu? Q___ v___ r__________ Q-e- v-c- r-c-n-e-e-? --------------------- Quem você reconheceu? 0
Kedy ste vstali? Q-a--o--o---s-----anto-? Q_____ v___ s_ l________ Q-a-d- v-c- s- l-v-n-o-? ------------------------ Quando você se levantou? 0
Kedy ste začali? Qu-nd- voc---om--ou? Q_____ v___ c_______ Q-a-d- v-c- c-m-ç-u- -------------------- Quando você começou? 0
Kedy ste prestali? Qu--d- --c--te-----u? Q_____ v___ t________ Q-a-d- v-c- t-r-i-o-? --------------------- Quando você terminou? 0
Prečo ste sa zobudili? Por que é--ue a---d-u? P__ q__ é q__ a_______ P-r q-e é q-e a-o-d-u- ---------------------- Por que é que acordou? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? Por -u--- --e -e-tor--- ---fe-s-r? P__ q__ é q__ s_ t_____ p_________ P-r q-e é q-e s- t-r-o- p-o-e-s-r- ---------------------------------- Por que é que se tornou professor? 0
Prečo ste išli taxíkom? Por qu--é---e-pe-o---- táx-? P__ q__ é q__ p____ u_ t____ P-r q-e é q-e p-g-u u- t-x-? ---------------------------- Por que é que pegou um táxi? 0
Odkiaľ ste prišli? De-o--- -oc- ----? D_ o___ v___ v____ D- o-d- v-c- v-i-? ------------------ De onde você veio? 0
Kam ste išli? P----on-- ---- f-i? P___ o___ v___ f___ P-r- o-d- v-c- f-i- ------------------- Para onde você foi? 0
Kde ste boli? Ond-------es-e-e? O___ v___ e______ O-d- v-c- e-t-v-? ----------------- Onde você esteve? 0
Komu si pomohol? A--uem ---- a-u-ou? A q___ v___ a______ A q-e- v-c- a-u-o-? ------------------- A quem você ajudou? 0
Komu si písal? P-ra-q--- v--ê -s---v-u? P___ q___ v___ e________ P-r- q-e- v-c- e-c-e-e-? ------------------------ Para quem você escreveu? 0
Komu si odpovedal? Par--q--m---c- r--pond-u? P___ q___ v___ r_________ P-r- q-e- v-c- r-s-o-d-u- ------------------------- Para quem você respondeu? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...