Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ar ‫أسئلة – صيغة الماضى 2‬

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

‫86[ست وثمانون]‬

86 [sitt wa-thamānūn]

‫أسئلة – صيغة الماضى 2‬

al-as'ilah – al-māḍī 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arabčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ‫أ----طة -نق---تد-ت؟ ‫__ ر___ ع__ ا______ ‫-ي ر-ط- ع-ق ا-ت-ي-؟ -------------------- ‫أي ربطة عنق ارتديت؟ 0
&a-o-------abṭ-- ‘--q--rt-day--? &________ r_____ ‘___ i_________ &-p-s-a-y r-b-a- ‘-n- i-t-d-y-a- -------------------------------- 'ayy rabṭat ‘unq irtadayta?
Ktoré auto si kúpil? أ-- --ارة--شتري-؟ أ__ س____ ا______ أ-ة س-ا-ة ا-ت-ي-؟ ----------------- أية سيارة اشتريت؟ 0
&------yyat-s--yā--h---h-arayta? &__________ s_______ i__________ &-p-s-a-y-t s-y-ā-a- i-h-a-a-t-? -------------------------------- 'ayyat sayyārah ishtarayta?
Ktoré noviny si si predplatil? ف- أ- ج---ة--شت--؟ ف_ أ_ ج____ ت_____ ف- أ- ج-ي-ة ت-ت-ك- ------------------ في أي جريدة تشترك؟ 0
f---a--s--yy ja--d-- -ash-ar--? f_ &________ j______ t_________ f- &-p-s-a-y j-r-d-h t-s-t-r-k- ------------------------------- fī 'ayy jarīdah tashtarik?
Koho ste videli? ‫م- ----؟ ‫__ ر____ ‫-ن ر-ي-؟ --------- ‫من رأيت؟ 0
man --&--os;--t-? m__ r____________ m-n r-&-p-s-a-t-? ----------------- man ra'ayta?
Koho ste stretli? ‫-ن -ا-ل-؟ ‫__ ق_____ ‫-ن ق-ب-ت- ---------- ‫من قابلت؟ 0
man-q----t-? m__ q_______ m-n q-b-l-a- ------------ man qābalta?
Koho ste spoznali? م--تعر-- ----؟ م_ ت____ ع____ م- ت-ر-ت ع-ي-؟ -------------- من تعرفت عليه؟ 0
man ---araf-a -a-a--? m__ t________ ‘______ m-n t-‘-r-f-a ‘-l-y-? --------------------- man ta‘arafta ‘alayh?
Kedy ste vstali? م-ى اس-يقظت؟ م__ ا_______ م-ى ا-ت-ق-ت- ------------ متى استيقظت؟ 0
m--ā i----q-ẓt-? m___ i__________ m-t- i-t-y-a-t-? ---------------- matā istayqaẓta?
Kedy ste začali? م----د-ت؟ م__ ب____ م-ى ب-أ-؟ --------- متى بدأت؟ 0
mat-------t-? m___ b_______ m-t- b-d-’-a- ------------- matā bada’ta?
Kedy ste prestali? م----وقف-؟ م__ ت_____ م-ى ت-ق-ت- ---------- متى توقفت؟ 0
m-t--taw-qa---? m___ t_________ m-t- t-w-q-f-a- --------------- matā tawaqafta?
Prečo ste sa zobudili? لماذا------ظت؟ ل____ ا_______ ل-ا-ا ا-ت-ق-ت- -------------- لماذا استيقظت؟ 0
l--ā-hā---ta----ta? l______ i__________ l-m-d-ā i-t-y-a-t-? ------------------- limādhā istayqaẓta?
Prečo ste sa stali učiteľom? ل-اذ- ---حت---لم-؟ ل____ أ____ م_____ ل-ا-ا أ-ب-ت م-ل-ا- ------------------ لماذا أصبحت معلما؟ 0
l-m-dhā---b---a -u---l--a-? l______ a______ m__________ l-m-d-ā a-b-ḥ-a m-‘-l-i-a-? --------------------------- limādhā aṣbaḥta mu‘alliman?
Prečo ste išli taxíkom? لم--ا -خذ--سيا---أ-ر-؟ ل____ أ___ س____ أ____ ل-ا-ا أ-ذ- س-ا-ة أ-ر-؟ ---------------------- لماذا أخذت سيارة أجرة؟ 0
lim--hā a-hadhta---y-ā--t '--r--? l______ a_______ s_______ &___________ l-m-d-ā a-h-d-t- s-y-ā-a- &-p-s-u-r-h- -------------------------------------- limādhā akhadhta sayyārat 'ujrah?
Odkiaľ ste prišli? م- --- أت-ت؟ م_ أ__ أ____ م- أ-ن أ-ي-؟ ------------ من أين أتيت؟ 0
m---&a--s--yn- at----? m__ &_________ a______ m-n &-p-s-a-n- a-a-t-? ---------------------- min 'ayna atayta?
Kam ste išli? أ-- ذه-ت؟ أ__ ذ____ أ-ن ذ-ب-؟ --------- أين ذهبت؟ 0
&a-o--a----d--h--ta? &_________ d________ &-p-s-a-n- d-a-a-t-? -------------------- 'ayna dhahabta?
Kde ste boli? أي---ن-؟ أ__ ك___ أ-ن ك-ت- -------- أين كنت؟ 0
'ay-a-ku-ta? &_________ k_____ &-p-s-a-n- k-n-a- ----------------- 'ayna kunta?
Komu si pomohol? م- -اعدت؟ م_ س_____ م- س-ع-ت- --------- من ساعدت؟ 0
m----ā‘a--a? m__ s_______ m-n s-‘-d-a- ------------ man sā‘adta?
Komu si písal? من -تب- -ه؟ م_ ك___ ل__ م- ك-ب- ل-؟ ----------- من كتبت له؟ 0
m-n k---bta --h-? m__ k______ l____ m-n k-t-b-a l-h-? ----------------- man katabta lahu?
Komu si odpovedal? من-أ-ب-؟ م_ أ____ م- أ-ب-؟ -------- من أجبت؟ 0
ma----ab--? m__ a______ m-n a-a-t-? ----------- man ajabta?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...