Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ka შეკითხვა – წარსული 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [ოთხმოცდაექვსი]

86 [otkhmotsdaekvsi]

შეკითხვა – წარსული 2

shek'itkhva – ts'arsuli 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? რ-მელ--ჰ--ს---ი გეკე--? რ_____ ჰ_______ გ______ რ-მ-ლ- ჰ-ლ-ტ-ხ- გ-კ-თ-? ----------------------- რომელი ჰალსტუხი გეკეთა? 0
r------ha-st'u--i-g-k---a? r_____ h_________ g_______ r-m-l- h-l-t-u-h- g-k-e-a- -------------------------- romeli halst'ukhi gek'eta?
Ktoré auto si kúpil? რო--ლ--მ-----ა --იდე? რ_____ მ______ ი_____ რ-მ-ლ- მ-ნ-ა-ა ი-ი-ე- --------------------- რომელი მანქანა იყიდე? 0
romeli ma---na -qi--? r_____ m______ i_____ r-m-l- m-n-a-a i-i-e- --------------------- romeli mankana iqide?
Ktoré noviny si si predplatil? რომელ- გა-ეთი-გ--ო--ერე? რ_____ გ_____ გ_________ რ-მ-ლ- გ-ზ-თ- გ-მ-ი-ე-ე- ------------------------ რომელი გაზეთი გამოიწერე? 0
ro-eli g-ze-i ga-oi--'e--? r_____ g_____ g___________ r-m-l- g-z-t- g-m-i-s-e-e- -------------------------- romeli gazeti gamoits'ere?
Koho ste videli? ვი----ინ--ე? ვ__ დ_______ ვ-ნ დ-ი-ა-ე- ------------ ვინ დაინახე? 0
vin--ainakhe? v__ d________ v-n d-i-a-h-? ------------- vin dainakhe?
Koho ste stretli? ვი- ---ვ---? ვ__ შ_______ ვ-ს შ-ხ-დ-თ- ------------ ვის შეხვდით? 0
v-s-sh--h----? v__ s_________ v-s s-e-h-d-t- -------------- vis shekhvdit?
Koho ste spoznali? ვ-ნ იცანი-? ვ__ ი______ ვ-ნ ი-ა-ი-? ----------- ვინ იცანით? 0
vi- -tsa--t? v__ i_______ v-n i-s-n-t- ------------ vin itsanit?
Kedy ste vstali? რ-დის--დე---? რ____ ა______ რ-დ-ს ა-ე-ი-? ------------- როდის ადექით? 0
ro-is-a-e--t? r____ a______ r-d-s a-e-i-? ------------- rodis adekit?
Kedy ste začali? რ--ის-დ----ეთ? რ____ დ_______ რ-დ-ს დ-ი-ყ-თ- -------------- როდის დაიწყეთ? 0
r-dis--a-t--qet? r____ d_________ r-d-s d-i-s-q-t- ---------------- rodis daits'qet?
Kedy ste prestali? რ--ის --------თ? რ____ შ_________ რ-დ-ს შ-წ-ვ-ტ-თ- ---------------- როდის შეწყვიტეთ? 0
r-------e--'qv--'et? r____ s_____________ r-d-s s-e-s-q-i-'-t- -------------------- rodis shets'qvit'et?
Prečo ste sa zobudili? რ--ო--გ--ღვ-ძ--? რ____ გ_________ რ-ტ-მ გ-ი-ვ-ძ-თ- ---------------- რატომ გაიღვიძეთ? 0
ra--om g----v-d-e-? r_____ g___________ r-t-o- g-i-h-i-z-t- ------------------- rat'om gaighvidzet?
Prečo ste sa stali učiteľom? რ---მ --ხ-----ა--ა-ლ-ბელ-? რ____ გ_____ მ____________ რ-ტ-მ გ-ხ-ი- მ-ს-ა-ლ-ბ-ლ-? -------------------------- რატომ გახდით მასწავლებელი? 0
r--'-m --k-d-t--a--s--v-eb-li? r_____ g______ m______________ r-t-o- g-k-d-t m-s-s-a-l-b-l-? ------------------------------ rat'om gakhdit masts'avlebeli?
Prečo ste išli taxíkom? რ-ტ-მ-ჩ---ქ-------შ-? რ____ ჩ______ ტ______ რ-ტ-მ ჩ-ჯ-ქ-თ ტ-ქ-შ-? --------------------- რატომ ჩაჯექით ტაქსში? 0
ra-'o--c--j-kit t-------? r_____ c_______ t________ r-t-o- c-a-e-i- t-a-s-h-? ------------------------- rat'om chajekit t'aksshi?
Odkiaľ ste prišli? სა-დან მო-ვედ--? ს_____ მ________ ს-ი-ა- მ-ხ-ე-ი-? ---------------- საიდან მოხვედით? 0
s-------o--ve-it? s_____ m_________ s-i-a- m-k-v-d-t- ----------------- saidan mokhvedit?
Kam ste išli? სა- -ა-ვ-დით? ს__ წ________ ს-დ წ-ხ-ე-ი-? ------------- სად წახვედით? 0
sad--------e---? s__ t___________ s-d t-'-k-v-d-t- ---------------- sad ts'akhvedit?
Kde ste boli? ს-დ--ყ---თ? ს__ ი______ ს-დ ი-ა-ი-? ----------- სად იყავით? 0
s---i-avi-? s__ i______ s-d i-a-i-? ----------- sad iqavit?
Komu si pomohol? ვ-ს-მ---მ--ე? ვ__ მ________ ვ-ს მ-ე-მ-რ-? ------------- ვის მიეხმარე? 0
v-- mi-k-m---? v__ m_________ v-s m-e-h-a-e- -------------- vis miekhmare?
Komu si písal? ვ-ს -ის---ე? ვ__ მ_______ ვ-ს მ-ს-ე-ე- ------------ ვის მისწერე? 0
vis mi--s-e-e? v__ m_________ v-s m-s-s-e-e- -------------- vis mists'ere?
Komu si odpovedal? ვი- უპასუ--? ვ__ უ_______ ვ-ს უ-ა-უ-ე- ------------ ვის უპასუხე? 0
v---u---s----? v__ u_________ v-s u-'-s-k-e- -------------- vis up'asukhe?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + gruzínčina (1-100) MP3 gruzínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...