Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   hr Pitati – prošlost 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [osamdeset i šest]

Pitati – prošlost 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Ko-u -i --a------o--o? K___ s_ k______ n_____ K-j- s- k-a-a-u n-s-o- ---------------------- Koju si kravatu nosio? 0
Ktoré auto si kúpil? K-ji-au-o--i kupi----k-pil-? K___ a___ s_ k____ / k______ K-j- a-t- s- k-p-o / k-p-l-? ---------------------------- Koji auto si kupio / kupila? 0
Ktoré noviny si si predplatil? N- -o---si----no-ine pr--p-atio ----e-pla--l-? N_ k___ s_ s_ n_____ p_________ / p___________ N- k-j- s- s- n-v-n- p-e-p-a-i- / p-e-p-a-i-a- ---------------------------------------------- Na koje si se novine pretplatio / pretplatila? 0
Koho ste videli? Kog--ste vidj-li? K___ s__ v_______ K-g- s-e v-d-e-i- ----------------- Koga ste vidjeli? 0
Koho ste stretli? Kog- s-- --eli? K___ s__ s_____ K-g- s-e s-e-i- --------------- Koga ste sreli? 0
Koho ste spoznali? K-g---t---re-o-----? K___ s__ p__________ K-g- s-e p-e-o-n-l-? -------------------- Koga ste prepoznali? 0
Kedy ste vstali? Kad- st- se ust-li? K___ s__ s_ u______ K-d- s-e s- u-t-l-? ------------------- Kada ste se ustali? 0
Kedy ste začali? K--a-s-e za-o-e-i? K___ s__ z________ K-d- s-e z-p-č-l-? ------------------ Kada ste započeli? 0
Kedy ste prestali? K-da-----p--st--i? K___ s__ p________ K-d- s-e p-e-t-l-? ------------------ Kada ste prestali? 0
Prečo ste sa zobudili? Za-t--s-e--e -r-b--i-i? Z____ s__ s_ p_________ Z-š-o s-e s- p-o-u-i-i- ----------------------- Zašto ste se probudili? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? Z-št- --e-p---ali -č-telj? Z____ s__ p______ u_______ Z-š-o s-e p-s-a-i u-i-e-j- -------------------------- Zašto ste postali učitelj? 0
Prečo ste išli taxíkom? Z-----ste-uzel--ta--i? Z____ s__ u____ t_____ Z-š-o s-e u-e-i t-k-i- ---------------------- Zašto ste uzeli taksi? 0
Odkiaľ ste prišli? O-ak------ --š--? O_____ s__ d_____ O-a-l- s-e d-š-i- ----------------- Odakle ste došli? 0
Kam ste išli? Ka-o s-e----i? K___ s__ i____ K-m- s-e i-l-? -------------- Kamo ste išli? 0
Kde ste boli? Gdj- s-- -ili? G___ s__ b____ G-j- s-e b-l-? -------------- Gdje ste bili? 0
Komu si pomohol? K-----i pom-----/ -----l-? K___ s_ p______ / p_______ K-m- s- p-m-g-o / p-m-g-a- -------------------------- Kome si pomogao / pomogla? 0
Komu si písal? K-m- si----a- - -is--a? K___ s_ p____ / p______ K-m- s- p-s-o / p-s-l-? ----------------------- Kome si pisao / pisala? 0
Komu si odpovedal? K--e--i-o-gov-ri- - o---v-rila? K___ s_ o________ / o__________ K-m- s- o-g-v-r-o / o-g-v-r-l-? ------------------------------- Kome si odgovorio / odgovorila? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...