Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   kk Questions – Past tense 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [сексен алты]

86 [seksen altı]

Questions – Past tense 2

[Suraw – ötken şaq 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? С-н----д-й-г-лст-к--ақ---? Сен қандай галстук тақтың? С-н қ-н-а- г-л-т-к т-қ-ы-? -------------------------- Сен қандай галстук тақтың? 0
S-- q--da- -als--k --q-ıñ? Sen qanday galstwk taqtıñ? S-n q-n-a- g-l-t-k t-q-ı-? -------------------------- Sen qanday galstwk taqtıñ?
Ktoré auto si kúpil? Се--қандай-к------аты- а--ы-? Сен қандай көлік сатып алдың? С-н қ-н-а- к-л-к с-т-п а-д-ң- ----------------------------- Сен қандай көлік сатып алдың? 0
S-n----day-kö--- sat-----d--? Sen qanday kölik satıp aldıñ? S-n q-n-a- k-l-k s-t-p a-d-ñ- ----------------------------- Sen qanday kölik satıp aldıñ?
Ktoré noviny si si predplatil? Қ-н-а- газетк- ж-зы--ың? Қандай газетке жазылдың? Қ-н-а- г-з-т-е ж-з-л-ы-? ------------------------ Қандай газетке жазылдың? 0
Q-nday -azet-e j-z---ıñ? Qanday gazetke jazıldıñ? Q-n-a- g-z-t-e j-z-l-ı-? ------------------------ Qanday gazetke jazıldıñ?
Koho ste videli? К--ді кө--і--з? Кімді көрдіңіз? К-м-і к-р-і-і-? --------------- Кімді көрдіңіз? 0
K-md--k-rdi--z? Kimdi kördiñiz? K-m-i k-r-i-i-? --------------- Kimdi kördiñiz?
Koho ste stretli? К-м-і--езде--ір----з? Кімді кездестірдіңіз? К-м-і к-з-е-т-р-і-і-? --------------------- Кімді кездестірдіңіз? 0
K---- k--------di--z? Kimdi kezdestirdiñiz? K-m-i k-z-e-t-r-i-i-? --------------------- Kimdi kezdestirdiñiz?
Koho ste spoznali? Кі------ныд-ңыз? Кімді таныдыңыз? К-м-і т-н-д-ң-з- ---------------- Кімді таныдыңыз? 0
Kim-i--an-d--ı-? Kimdi tanıdıñız? K-m-i t-n-d-ñ-z- ---------------- Kimdi tanıdıñız?
Kedy ste vstali? Қа-ан -ұ--ы--з? Қашан тұрдыңыз? Қ-ш-н т-р-ы-ы-? --------------- Қашан тұрдыңыз? 0
Q-şan-------ı-? Qaşan turdıñız? Q-ş-n t-r-ı-ı-? --------------- Qaşan turdıñız?
Kedy ste začali? Қа--- б---а----з? Қашан бастадыңыз? Қ-ш-н б-с-а-ы-ы-? ----------------- Қашан бастадыңыз? 0
Q--an ba---dıñı-? Qaşan bastadıñız? Q-ş-n b-s-a-ı-ı-? ----------------- Qaşan bastadıñız?
Kedy ste prestali? Қ------------ңыз? Қашан аяқтадыңыз? Қ-ш-н а-қ-а-ы-ы-? ----------------- Қашан аяқтадыңыз? 0
Qaşa- a--q-a--ñ-z? Qaşan ayaqtadıñız? Q-ş-n a-a-t-d-ñ-z- ------------------ Qaşan ayaqtadıñız?
Prečo ste sa zobudili? Н-ге-оя-дың--? Неге ояндыңыз? Н-г- о-н-ы-ы-? -------------- Неге ояндыңыз? 0
N--e--ya-d-ñız? Nege oyandıñız? N-g- o-a-d-ñ-z- --------------- Nege oyandıñız?
Prečo ste sa stali učiteľom? Неге м-ғал---б-лд-ңы-? Неге мұғалім болдыңыз? Н-г- м-ғ-л-м б-л-ы-ы-? ---------------------- Неге мұғалім болдыңыз? 0
Ne-- ------- bol-ı---? Nege muğalim boldıñız? N-g- m-ğ-l-m b-l-ı-ı-? ---------------------- Nege muğalim boldıñız?
Prečo ste išli taxíkom? Не-- --к-и а-ды-ы-? Неге такси алдыңыз? Н-г- т-к-и а-д-ң-з- ------------------- Неге такси алдыңыз? 0
N-ge--aksï-aldıñ--? Nege taksï aldıñız? N-g- t-k-ï a-d-ñ-z- ------------------- Nege taksï aldıñız?
Odkiaľ ste prišli? Қай--н -е-д-ң--? Қайдан келдіңіз? Қ-й-а- к-л-і-і-? ---------------- Қайдан келдіңіз? 0
Qa-d-n -el--ñ-z? Qaydan keldiñiz? Q-y-a- k-l-i-i-? ---------------- Qaydan keldiñiz?
Kam ste išli? Қ-й-- ---д-ңы-? Қайда бардыңыз? Қ-й-а б-р-ы-ы-? --------------- Қайда бардыңыз? 0
Q-y-a -a--ı-ı-? Qayda bardıñız? Q-y-a b-r-ı-ı-? --------------- Qayda bardıñız?
Kde ste boli? Қай---б-л-ың-з? Қайда болдыңыз? Қ-й-а б-л-ы-ы-? --------------- Қайда болдыңыз? 0
Qayda ---d-ñız? Qayda boldıñız? Q-y-a b-l-ı-ı-? --------------- Qayda boldıñız?
Komu si pomohol? С-н к--г- -ө-екте-ті-? Сен кімге көмектестің? С-н к-м-е к-м-к-е-т-ң- ---------------------- Сен кімге көмектестің? 0
S-n ---ge -ö----e--iñ? Sen kimge kömektestiñ? S-n k-m-e k-m-k-e-t-ñ- ---------------------- Sen kimge kömektestiñ?
Komu si písal? Кі--е--а--ы-? Кімге жаздың? К-м-е ж-з-ы-? ------------- Кімге жаздың? 0
Kim-- j-zdıñ? Kimge jazdıñ? K-m-e j-z-ı-? ------------- Kimge jazdıñ?
Komu si odpovedal? Кі-г---ау-------ің? Кімге жауап бердің? К-м-е ж-у-п б-р-і-? ------------------- Кімге жауап бердің? 0
Kimge---w-p--e--i-? Kimge jawap berdiñ? K-m-e j-w-p b-r-i-? ------------------- Kimge jawap berdiñ?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...