Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   et Küsimused – minevik 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [kaheksakümmend kuus]

Küsimused – minevik 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Mi-l-s- -ips--sa k---s--? M______ l____ s_ k_______ M-l-i-t l-p-u s- k-n-s-d- ------------------------- Millist lipsu sa kandsid? 0
Ktoré auto si kúpil? Mil-ise auto -a-o-t-id? M______ a___ s_ o______ M-l-i-e a-t- s- o-t-i-? ----------------------- Millise auto sa ostsid? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Mi--i-- --a-----s- -----sid? M______ a______ s_ t________ M-l-i-e a-a-e-e s- t-l-i-i-? ---------------------------- Millise ajalehe sa tellisid? 0
Koho ste videli? Ke-a -- --g---? K___ t_ n______ K-d- t- n-g-t-? --------------- Keda te nägite? 0
Koho ste stretli? K-l-e-- -- ko-tu---e? K______ t_ k_________ K-l-e-a t- k-h-u-i-e- --------------------- Kellega te kohtusite? 0
Koho ste spoznali? K-l-e -----a tun---t-? K____ t_ ä__ t________ K-l-e t- ä-a t-n-s-t-? ---------------------- Kelle te ära tundsite? 0
Kedy ste vstali? Mil-al -e -rka--te? M_____ t_ ä________ M-l-a- t- ä-k-s-t-? ------------------- Millal te ärkasite? 0
Kedy ste začali? Mill-- -e -l-s-a-i--? M_____ t_ a__________ M-l-a- t- a-u-t-s-t-? --------------------- Millal te alustasite? 0
Kedy ste prestali? Mi-la- ---lõpe--site? M_____ t_ l__________ M-l-a- t- l-p-t-s-t-? --------------------- Millal te lõpetasite? 0
Prečo ste sa zobudili? M--- -e-ä--as-te? M___ t_ ä________ M-k- t- ä-k-s-t-? ----------------- Miks te ärkasite? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? Mi----e ---t---k--hakk-sit-? M___ t_ õ________ h_________ M-k- t- õ-e-a-a-s h-k-a-i-e- ---------------------------- Miks te õpetajaks hakkasite? 0
Prečo ste išli taxíkom? Mi-- -- -a-s- võ-----? M___ t_ t____ v_______ M-k- t- t-k-o v-t-i-e- ---------------------- Miks te takso võtsite? 0
Odkiaľ ste prišli? Kus---- --l-te? K___ t_ t______ K-s- t- t-l-t-? --------------- Kust te tulite? 0
Kam ste išli? K-h--t----k-i-e? K___ t_ l_______ K-h- t- l-k-i-e- ---------------- Kuhu te läksite? 0
Kde ste boli? Kus-t--o---e? K__ t_ o_____ K-s t- o-i-e- ------------- Kus te olite? 0
Komu si pomohol? K-d- sa---t-sid? K___ s_ a_______ K-d- s- a-t-s-d- ---------------- Keda sa aitasid? 0
Komu si písal? Kellel--s- k------s--? K______ s_ k__________ K-l-e-e s- k-r-u-a-i-? ---------------------- Kellele sa kirjutasid? 0
Komu si odpovedal? Kel--le--- va-tas--? K______ s_ v________ K-l-e-e s- v-s-a-i-? -------------------- Kellele sa vastasid? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...