Д-ли--ва-е во--т-з- Бе--ин?
Д___ о__ е в____ з_ Б______
Д-л- о-а е в-з-т з- Б-р-и-?
---------------------------
Дали ова е возот за Берлин? 0 D-l---va-ye -o-o-----B---li-?D___ o__ y_ v____ z_ B_______D-l- o-a y- v-z-t z- B-e-l-n------------------------------Dali ova ye vozot za Byerlin?
Ка-е - ваг-н-т з- -пиењ-?
К___ е в______ з_ с______
К-д- е в-г-н-т з- с-и-њ-?
-------------------------
Каде е вагонот за спиење? 0 K-d----e--a-uo--t-za--piyeњye?K____ y_ v_______ z_ s________K-d-e y- v-g-o-o- z- s-i-e-y-?------------------------------Kadye ye vaguonot za spiyeњye?
В--онот-з- сп--њ--е н- -р---т -- -о-о-.
В______ з_ с_____ е н_ к_____ о_ в_____
В-г-н-т з- с-и-њ- е н- к-а-о- о- в-з-т-
---------------------------------------
Вагонот за спиење е на крајот од возот. 0 Vaguon-- za--p--e-ye -e -a k-a-o---d-vo---.V_______ z_ s_______ y_ n_ k_____ o_ v_____V-g-o-o- z- s-i-e-y- y- n- k-a-o- o- v-z-t--------------------------------------------Vaguonot za spiyeњye ye na kraјot od vozot.
А-кад- е-в---н-- -а-ј---њ---– Н--по-------.
А к___ е в______ з_ ј______ – Н_ п_________
А к-д- е в-г-н-т з- ј-д-њ-? – Н- п-ч-т-к-т-
-------------------------------------------
А каде е вагонот за јадење? – На почетокот. 0 A --d-e -- v--uo-o- -- --dyeњ--- ------ochy--o--t.A k____ y_ v_______ z_ ј________ – N_ p___________A k-d-e y- v-g-o-o- z- ј-d-e-y-? – N- p-c-y-t-k-t---------------------------------------------------A kadye ye vaguonot za јadyeњye? – Na pochyetokot.
Pli da lingvoj
Klaku sur flago!
Kaj kie estas la manĝovagono? – Ĉe la fronto.
А каде е вагонот за јадење? – На почетокот.
A kadye ye vaguonot za јadyeњye? – Na pochyetokot.
М--- ли ---е- -в-е ----о--е не--- -- -ад--е и--а---е--?
М___ л_ ч____ о___ д_ д____ н____ з_ ј_____ и з_ п_____
М-ж- л- ч-в-к о-д- д- д-б-е н-ш-о з- ј-д-њ- и з- п-е-е-
-------------------------------------------------------
Може ли човек овде да добие нешто за јадење и за пиење? 0 M---e----c---yek-ovd---d- d-b------es-to--a јadye-y- i--a p-ye---?M____ l_ c______ o____ d_ d_____ n______ z_ ј_______ i z_ p_______M-ʐ-e l- c-o-y-k o-d-e d- d-b-y- n-e-h-o z- ј-d-e-y- i z- p-y-њ-e-------------------------------------------------------------------Moʐye li chovyek ovdye da dobiye nyeshto za јadyeњye i za piyeњye?
Pli da lingvoj
Klaku sur flago!
Ĉu haveblas io por manĝi kaj trinki ĉi-tie?
Може ли човек овде да добие нешто за јадење и за пиење?
Moʐye li chovyek ovdye da dobiye nyeshto za јadyeњye i za piyeњye?
Lernante paroli la beboj rigardas la buŝon de siaj gepatroj.
Tion malkovris evolupsiĥologoj.
La beboj komencas liplegi ĉirkaŭsesmonatiĝante.
Ili tiel lernas kiel ili formu sian buŝon por produkti sonojn.
Unujariĝante la beboj jam komprenas iujn vortojn.
Ekde tiu aĝo ili denove rigardas la okulojn de la homoj.
Ili tiel ricevas multajn gravajn informojn.
Per iliaj okuloj ili ekscias ĉu siaj gepatroj gajas aŭ malgajas.
Ili tiel lernas koni la mondon de la sentoj.
Interese iĝas kiam oni parolas al ili en fremda lingvo.
La beboj tiam rekomencas ja liplegi.
Ili tiel lernas formi ankaŭ fremdajn sonojn.
Parolante kun beboj oni tial ĉiam rigardu ilin.
La beboj krome bezonas dialogon por sia lingva evoluo.
La gepatroj ja tre ofte ripetas tion, kion la beboj diras.
La beboj tiel ricevas reagon.
Tio tre gravas por la etinfanoj.
Ili tiam scias ke ili komprenatas.
Tiu konfirmo motivas la bebojn.
Ili poste plu ĝuas lerni paroli.
Do ne sufiĉas aŭdigi sonregistraĵojn al beboj.
Ke la beboj vere povas liplegi pruvas esploroj.
En eksperimentoj oni montris sensonajn videofilmojn al etinfanoj.
Temis pri videofilmoj en la gepatra lingvo de la beboj kaj en fremdaj lingvoj.
La beboj pli longe rigardis la videofilmojn en sia propra lingvo.
Ili ankaŭ estis evidente pli atentemaj tiuokaze.
Sed la unuaj bebaj vortoj samas en la tuta mondo.
Panjo kaj paĉjo, tio facile elparoleblas en ĉiuj lingvoj!