Každý jazyk má zvláštne črty.
Mnohé jazyky však majú aj vlastnosti, ktoré sú na svete ojedinelé.
K takýmto jazykom patrí Trio.
Trio je juhoamerický indiánsky jazyk.
Hovorí ním približne 2 000 ľudí v Brazílii a Suriname.
Zvláštnosťou jazyka trio je gramatika.
Lebo tá núti hovoriaceho, aby stále hovoril pravdu.
Môže za to tzv. frustratívna koncovka.
Táto koncovka sa v jazyku trio pridáva ku slovesám.
Ukazuje, ako veľmi je veta pravdivá.
Na jednoduchom príklade si ukážeme, ako presne funguje.
Zoberme si napríklad vetu:
Dieťa išlo do školy
.
V jazyku trio musí hovorca za sloveso pridať určitú koncovku.
Podľa koncovky spoznáte, či dieťa skutočne videl odchádzať.
Môže však tiež vyjadriť, že to vie len od niekoho iného.
Alebo pomocou koncovky povie, že vie, že je to lož.
Hovorca si teda musí počas hovoru stáť za tým, ako to povie.
Znamená to, že musí tomu druhému povedať, či je jeho výpoveď pravdivá.
Nemôže teda nič zamlčať ani vylepšiť.
Ak hovorca jazyka trio koncovku vynechá, je považovaný za klamára.
V Suriname je úradným jazykom holandčina.
Preklady z holandčiny do tria sú často problematické.
Keďže väčšina jazykov je oveľa menej precízna.
Umožňujú hovoriacemu, aby bol vágny.
Tlmočníci si teda nie vždy dávajú pozor, či si stoja za tým, čo hovoria.
Komunikácia s ľuďmi, ktorí hovoria jazykom trio, je preto ťažká.
Možno by bola frustratívna koncovka výhodná aj v iných jazykoch !?
Nielen v jazyku politikov ...