Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 3   »   hr Ćaskanje 3

22 [dvadsaťdva]

Krátky rozhovor 3

Krátky rozhovor 3

22 [dvadeset i dva]

Ćaskanje 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Fajčíte? P---t---i? P_____ l__ P-š-t- l-? ---------- Pušite li? 0
Niekedy som fajčil. P-i-e da. P____ d__ P-i-e d-. --------- Prije da. 0
Ale teraz už nefajčím. Al- --da --še--e --šim. A__ s___ v___ n_ p_____ A-i s-d- v-š- n- p-š-m- ----------------------- Ali sada više ne pušim. 0
Bude vám vadiť, ak budem fajčiť? S-e-a----V-m --o -- puši-? S____ l_ V__ a__ j_ p_____ S-e-a l- V-m a-o j- p-š-m- -------------------------- Smeta li Vam ako ja pušim? 0
Vôbec nie. Ne---p--lut-o n-. N__ a________ n__ N-, a-s-l-t-o n-. ----------------- Ne, apsolutno ne. 0
Nevadí mi to. N- ---t- mi. N_ s____ m__ N- s-e-a m-. ------------ Ne smeta mi. 0
Prosíte si niečo na pitie? Ho-ete l- po--t---eš--? H_____ l_ p_____ n_____ H-ć-t- l- p-p-t- n-š-o- ----------------------- Hoćete li popiti nešto? 0
Koňak? J-d-n-k---ak? J____ k______ J-d-n k-n-a-? ------------- Jedan konjak? 0
Nie, radšej pivo. N-- r-dije p-v-. N__ r_____ p____ N-, r-d-j- p-v-. ---------------- Ne, radije pivo. 0
Cestujete veľa? Put--e-e-li-m--go? P_______ l_ m_____ P-t-j-t- l- m-o-o- ------------------ Putujete li mnogo? 0
Áno, väčšinou sú to služobné cesty. D---većin----u to pos-------ut----j-. D__ v______ s_ t_ p_______ p_________ D-, v-ć-n-m s- t- p-s-o-n- p-t-v-n-a- ------------------------------------- Da, većinom su to poslovna putovanja. 0
Ale teraz sme tu na dovolenke. Ali -a-- s-- ov--e na----išnjem--dmoru. A__ s___ s__ o____ n_ g________ o______ A-i s-d- s-o o-d-e n- g-d-š-j-m o-m-r-. --------------------------------------- Ali sada smo ovdje na godišnjem odmoru. 0
To je ale horúčava! K---a-v---in-! K____ v_______ K-k-a v-u-i-a- -------------- Kakva vrućina! 0
Áno, dnes je skutočne veľmi horúco. D---da-a--j- ---a-n- -r-ć-. D__ d____ j_ s______ v_____ D-, d-n-s j- s-v-r-o v-u-e- --------------------------- Da, danas je stvarno vruće. 0
Poďme na balkón. H-jd--o--a -alkon. H______ n_ b______ H-j-e-o n- b-l-o-. ------------------ Hajdemo na balkon. 0
Zajtra tu bude párty. Sut-a-ć- --dj- -it---a--v-. S____ ć_ o____ b___ z______ S-t-a ć- o-d-e b-t- z-b-v-. --------------------------- Sutra će ovdje biti zabava. 0
Prídete tiež? H-ćet- ---- V--d-ć-? H_____ l_ i V_ d____ H-ć-t- l- i V- d-ć-? -------------------- Hoćete li i Vi doći? 0
Áno, tiež sme pozvaní. Da- -i s---t---đer------n-. D__ m_ s__ t______ p_______ D-, m- s-o t-k-đ-r p-z-a-i- --------------------------- Da, mi smo također pozvani. 0

Jazyk a písmo

Každý jazyk slúži na dorozumievanie medzi ľuďmi. Ak hovoríme, vyjadrujeme, čo si myslíme a čo cítime. Pritom nie vždy dodržiavame pravidlá nášho jazyka. Používame svoj vlastný jazyk, hovorový jazyk. V písanom jazyku je to inak. V ňom sa odrážajú všetky pravidlá nášho jazyka. Až písmo povyšuje jazyk na skutočný jazyk. Robí jazyk viditeľným. Písmom sa celé tisícročia odovzdávalo poznanie. Preto je písmo základom vyspelej kultúry. Prvé písmo bolo objavené pred viac ako 5 000 rokmi. Bolo to klinové písmo Sumerov. Otláčalo sa do tabuliek z hliny. Toto klinové písmo sa používalo tri tisícky rokov. Približne rovnako dlho existovali hieroglyfy starých Egypťanov. Tie skúmala celá rada vedcov. Hieroglyfy predstavujú relatívne komplikovaný systém písma. Vynájdené však bolo pravdepodobne z úplne jednoduchého dôvodu. Vtedajší Egypt bola obrovská ríša s mnohými obyvateľmi. Každodenný život a predovšetkým hospodárstvo bolo nutné organizovať. Bolo potrebné efektívne spravovať dane a účty. Preto vyvinuli starí Egypťania svoje písmové znaky. Naproti tomu abecedné systémy písma vedú späť k Sumerom. Každé písmo napovie veľa o ľuďoch, ktorí ho používali. Každý národ má okrem toho v písme vlastné znaky. Ručne písané písmo však bohužiaľ stále viac ustupuje. Vďaka modernej technike je takmer zbytočné. Preto: nielen hovorte, ale občas zase niečo napíšte!