Slovníček fráz

sk Príslovky   »   hr Prilozi

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [sto]

Prilozi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie ve- ---nom---j-- ni-ada v__ j_____ – j__ n_____ v-ć j-d-o- – j-š n-k-d- ----------------------- već jednom – još nikada 0
Boli ste už raz v Berlíne? J-s-- li-već--edn-m ---- u -e-l-nu? J____ l_ v__ j_____ b___ u B_______ J-s-e l- v-ć j-d-o- b-l- u B-r-i-u- ----------------------------------- Jeste li već jednom bili u Berlinu? 0
Nie, ešte nie. Ne- j-- -i-ad-. N__ j__ n______ N-, j-š n-k-d-. --------------- Ne, još nikada. 0
niekto – nikto n-tk- --nit-o n____ – n____ n-t-o – n-t-o ------------- netko – nitko 0
Poznáte tu niekoho? P-zn-jete -- n-ko-a o---e? P________ l_ n_____ o_____ P-z-a-e-e l- n-k-g- o-d-e- -------------------------- Poznajete li nekoga ovdje? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. N---n--p-z-aje--ni-oga-ovdje. N__ n_ p_______ n_____ o_____ N-, n- p-z-a-e- n-k-g- o-d-e- ----------------------------- Ne, ne poznajem nikoga ovdje. 0
ešte – už nie jo- – ----iše j__ – n_ v___ j-š – n- v-š- ------------- još – ne više 0
Zostanete tu ešte dlho? O-taj-te -i--oš -----ovd--? O_______ l_ j__ d___ o_____ O-t-j-t- l- j-š d-g- o-d-e- --------------------------- Ostajete li još dugo ovdje? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. Ne---- os--j-- v-še-du-o o-d-e. N__ n_ o______ v___ d___ o_____ N-, n- o-t-j-m v-š- d-g- o-d-e- ------------------------------- Ne, ne ostajem više dugo ovdje. 0
ešte niečo – už nič još -eš-- ----š-a v-še j__ n____ – n____ v___ j-š n-š-o – n-š-a v-š- ---------------------- još nešto – ništa više 0
Chcete ešte niečo piť? Že-i-e -- još---št--po-it-? Ž_____ l_ j__ n____ p______ Ž-l-t- l- j-š n-š-o p-p-t-? --------------------------- Želite li još nešto popiti? 0
Nie, neprosím si už nič. Ne,-----e--m -iš--n-š--. N__ n_ ž____ v___ n_____ N-, n- ž-l-m v-š- n-š-a- ------------------------ Ne, ne želim više ništa. 0
už niečo – ešte nič v----e----- jo- ni--a v__ n____ – j__ n____ v-ć n-š-o – j-š n-š-a --------------------- već nešto – još ništa 0
Jedli ste už niečo? J-ste----------š-o--e--? J____ l_ v__ n____ j____ J-s-e l- v-ć n-š-o j-l-? ------------------------ Jeste li već nešto jeli? 0
Nie, ešte som nejedol nič. N-,-----ni--a --sam --- - -e-a. N__ j__ n____ n____ j__ / j____ N-, j-š n-š-a n-s-m j-o / j-l-. ------------------------------- Ne, još ništa nisam jeo / jela. 0
ešte niekto – už nikto još--e-k--– v-š- ----o j__ n____ – v___ n____ j-š n-t-o – v-š- n-t-o ---------------------- još netko – više nitko 0
Chce ešte niekto kávu? Že----i --š----ko----u? Ž___ l_ j__ n____ k____ Ž-l- l- j-š n-t-o k-v-? ----------------------- Želi li još netko kavu? 0
Nie, už nikto. Ne, ---k------. N__ n____ v____ N-, n-t-o v-š-. --------------- Ne, nitko više. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...