Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   te భూత కాలం 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [ఎనభై మూడు]

83 [Enabhai mūḍu]

భూత కాలం 3

Bhūta kālaṁ 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina telugčina Prehrať Viac
telefonovať ట--ి---్ చ-యడం టె___ చే__ ట-ల-ఫ-న- చ-య-ం -------------- టెలిఫోన్ చేయడం 0
Ṭ-l---ōn--ē--ḍ-ṁ Ṭ_______ c______ Ṭ-l-p-ō- c-y-ḍ-ṁ ---------------- Ṭeliphōn cēyaḍaṁ
Telefonoval som. నేన- -ె-ి--న----సాను నే_ టె___ చే__ న-న- ట-ల-ఫ-న- చ-స-న- -------------------- నేను టెలిఫోన్ చేసాను 0
Nēn---eli--ō- cēsā-u N___ ṭ_______ c_____ N-n- ṭ-l-p-ō- c-s-n- -------------------- Nēnu ṭeliphōn cēsānu
Celý čas som telefonoval. న-ను-ఎ-్--డూ--ోన్ ---మ-ట్ల-డుత--ే ఉన----ు నే_ ఎ___ ఫో_ లో మా_____ ఉ___ న-న- ఎ-్-ు-ూ ఫ-న- ల- మ-ట-ల-డ-త-న- ఉ-్-ా-ు ----------------------------------------- నేను ఎప్పుడూ ఫోన్ లో మాట్లాడుతూనే ఉన్నాను 0
N-nu---pu-ū ---n lō ---l--u-ū---unn-nu N___ e_____ p___ l_ m__________ u_____ N-n- e-p-ḍ- p-ō- l- m-ṭ-ā-u-ū-ē u-n-n- -------------------------------------- Nēnu eppuḍū phōn lō māṭlāḍutūnē unnānu
pýtať sa అడ--ం అ___ అ-గ-ం ----- అడగటం 0
A--g---ṁ A_______ A-a-a-a- -------- Aḍagaṭaṁ
Opýtal som sa. న-ను -డ-గ--ు నే_ అ___ న-న- అ-ి-ా-ు ------------ నేను అడిగాను 0
N-----ḍig-nu N___ a______ N-n- a-i-ā-u ------------ Nēnu aḍigānu
Vždy som sa pýtal. నేన- ఎ--పు---అడి-ుతూనే-ఉ-్న--ు నే_ ఎ___ అ____ ఉ___ న-న- ఎ-్-ు-ూ అ-ి-ు-ూ-ే ఉ-్-ా-ు ------------------------------ నేను ఎప్పుడూ అడిగుతూనే ఉన్నాను 0
N--u epp----a--gu-ū-ē-u----u N___ e_____ a________ u_____ N-n- e-p-ḍ- a-i-u-ū-ē u-n-n- ---------------------------- Nēnu eppuḍū aḍigutūnē unnānu
rozprávať చె--ప-ట చె___ చ-ప-ప-ట ------- చెప్పుట 0
Ce-p--a C______ C-p-u-a ------- Ceppuṭa
Rozprával som. నే-ు చ-ప----ు నే_ చె___ న-న- చ-ప-ప-న- ------------- నేను చెప్పాను 0
Nē-u c-p-ā-u N___ c______ N-n- c-p-ā-u ------------ Nēnu ceppānu
Rozprával som celý príbeh. న--ు-మ-త-తం--ధన----ప---ను నే_ మొ__ క__ చె___ న-న- మ-త-త- క-న- చ-ప-ప-న- ------------------------- నేను మొత్తం కధని చెప్పాను 0
N--u--o-ta- -a---n- c-ppānu N___ m_____ k______ c______ N-n- m-t-a- k-d-a-i c-p-ā-u --------------------------- Nēnu mottaṁ kadhani ceppānu
učiť sa చద-వ-ట చ___ చ-ు-ు- ------ చదువుట 0
C---vu-a C_______ C-d-v-ṭ- -------- Caduvuṭa
Učil som sa. నే-ు-చ-ివ--ు నే_ చ___ న-న- చ-ి-ా-ు ------------ నేను చదివాను 0
N-n---adi--nu N___ c_______ N-n- c-d-v-n- ------------- Nēnu cadivānu
Učil som sa celý večer. న--- స-యంత్---మ-త-త- -ద----ు నే_ సా___ మొ__ చ___ న-న- స-య-త-ర- మ-త-త- చ-ి-ా-ు ---------------------------- నేను సాయంత్రం మొత్తం చదివాను 0
N-nu-sāyant-a- mo-t-ṁ--adi--nu N___ s________ m_____ c_______ N-n- s-y-n-r-ṁ m-t-a- c-d-v-n- ------------------------------ Nēnu sāyantraṁ mottaṁ cadivānu
pracovať పన- --యుట ప_ చే__ ప-ి చ-య-ట --------- పని చేయుట 0
Pa-- -ēyu-a P___ c_____ P-n- c-y-ṭ- ----------- Pani cēyuṭa
Pracoval som. న-ను-ప-----స--ు నే_ ప_ చే__ న-న- ప-ి చ-స-న- --------------- నేను పని చేసాను 0
Nēn-----i c---nu N___ p___ c_____ N-n- p-n- c-s-n- ---------------- Nēnu pani cēsānu
Pracoval som celý deň. ర--ంత-----ు-పని--ే---ు రో__ నే_ ప_ చే__ ర-జ-త- న-న- ప-ి చ-స-న- ---------------------- రోజంతా నేను పని చేసాను 0
Rō-ant- nē----an- cē---u R______ n___ p___ c_____ R-j-n-ā n-n- p-n- c-s-n- ------------------------ Rōjantā nēnu pani cēsānu
jesť తిన-ట తి__ త-న-ట ----- తినుట 0
Tinu-a T_____ T-n-ṭ- ------ Tinuṭa
Jedol som. న-న- తి-్--ను నే_ తి___ న-న- త-న-న-న- ------------- నేను తిన్నాను 0
Nēn- -inn-nu N___ t______ N-n- t-n-ā-u ------------ Nēnu tinnānu
Zjedol som celé jedlo. న-ను-అ-----మ-త-తం తిన్-ాను నే_ అ__ మొ__ తి___ న-న- అ-్-ం మ-త-త- త-న-న-న- -------------------------- నేను అన్నం మొత్తం తిన్నాను 0
N-n- -n-aṁ--ottaṁ tin-ānu N___ a____ m_____ t______ N-n- a-n-ṁ m-t-a- t-n-ā-u ------------------------- Nēnu annaṁ mottaṁ tinnānu

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!