Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   ru Прошедшая форма 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [восемьдесят три]

83 [vosemʹdesyat tri]

Прошедшая форма 3

Proshedshaya forma 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ruština Prehrať Viac
telefonovať Г-вор-ть по-т---фону Г_______ п_ т_______ Г-в-р-т- п- т-л-ф-н- -------------------- Говорить по телефону 0
Go---i-ʹ-p- te-efo-u G_______ p_ t_______ G-v-r-t- p- t-l-f-n- -------------------- Govoritʹ po telefonu
Telefonoval som. Я------и- / -о-орил- по -е----ну. Я г______ / г_______ п_ т________ Я г-в-р-л / г-в-р-л- п- т-л-ф-н-. --------------------------------- Я говорил / говорила по телефону. 0
Y- g-v-r-l - ----r-l- po---lefo--. Y_ g______ / g_______ p_ t________ Y- g-v-r-l / g-v-r-l- p- t-l-f-n-. ---------------------------------- Ya govoril / govorila po telefonu.
Celý čas som telefonoval. Я --- в---- го---ил /----о-ил--по-т-л-фон-. Я в__ в____ г______ / г_______ п_ т________ Я в-е в-е-я г-в-р-л / г-в-р-л- п- т-л-ф-н-. ------------------------------------------- Я все время говорил / говорила по телефону. 0
Y--vs--v-e--a g-v---- --g-vor--- -o tel-f-n-. Y_ v__ v_____ g______ / g_______ p_ t________ Y- v-e v-e-y- g-v-r-l / g-v-r-l- p- t-l-f-n-. --------------------------------------------- Ya vse vremya govoril / govorila po telefonu.
pýtať sa Сп-----ать С_________ С-р-ш-в-т- ---------- Спрашивать 0
Sp-a---va-ʹ S__________ S-r-s-i-a-ʹ ----------- Sprashivatʹ
Opýtal som sa. Я -пр--------проси-а. Я с______ / с________ Я с-р-с-л / с-р-с-л-. --------------------- Я спросил / спросила. 0
Ya----os-- / sp----la. Y_ s______ / s________ Y- s-r-s-l / s-r-s-l-. ---------------------- Ya sprosil / sprosila.
Vždy som sa pýtal. Я в---да сп-а----л / -п-а----л-. Я в_____ с________ / с__________ Я в-е-д- с-р-ш-в-л / с-р-ш-в-л-. -------------------------------- Я всегда спрашивал / спрашивала. 0
Ya------- sp-a--i----/ spra--i-a-a. Y_ v_____ s_________ / s___________ Y- v-e-d- s-r-s-i-a- / s-r-s-i-a-a- ----------------------------------- Ya vsegda sprashival / sprashivala.
rozprávať Р--ска--вать Р___________ Р-с-к-з-в-т- ------------ Рассказывать 0
Ras-k-z-v--ʹ R___________ R-s-k-z-v-t- ------------ Rasskazyvatʹ
Rozprával som. Я----ск-зал / рас--а--ла. Я р________ / р__________ Я р-с-к-з-л / р-с-к-з-л-. ------------------------- Я рассказал / рассказала. 0
Y- ra-ska------rass--z---. Y_ r________ / r__________ Y- r-s-k-z-l / r-s-k-z-l-. -------------------------- Ya rasskazal / rasskazala.
Rozprával som celý príbeh. Я---сс-азал --р-сс-а-ал--в-ю-ис-ор-ю. Я р________ / р_________ в__ и_______ Я р-с-к-з-л / р-с-к-з-л- в-ю и-т-р-ю- ------------------------------------- Я рассказал / рассказала всю историю. 0
Y---as-ka--l-----sskaza-a -sy- ----riyu. Y_ r________ / r_________ v___ i________ Y- r-s-k-z-l / r-s-k-z-l- v-y- i-t-r-y-. ---------------------------------------- Ya rasskazal / rasskazala vsyu istoriyu.
učiť sa У---ь У____ У-и-ь ----- Учить 0
U--i-ʹ U_____ U-h-t- ------ Uchitʹ
Učil som sa. Я у--л /-уч--а. Я у___ / у_____ Я у-и- / у-и-а- --------------- Я учил / учила. 0
Ya uch---- u-hila. Y_ u____ / u______ Y- u-h-l / u-h-l-. ------------------ Ya uchil / uchila.
Učil som sa celý večer. Я -есь ---е------ /--ч-ла. Я в___ в____ у___ / у_____ Я в-с- в-ч-р у-и- / у-и-а- -------------------------- Я весь вечер учил / учила. 0
Ya v-s- ve-her --h-l---uchi--. Y_ v___ v_____ u____ / u______ Y- v-s- v-c-e- u-h-l / u-h-l-. ------------------------------ Ya vesʹ vecher uchil / uchila.
pracovať Р--о--ть Р_______ Р-б-т-т- -------- Работать 0
R--o--tʹ R_______ R-b-t-t- -------- Rabotatʹ
Pracoval som. Я р--от-л-/-р--о---а. Я р______ / р________ Я р-б-т-л / р-б-т-л-. --------------------- Я работал / работала. 0
Ya -a-ot-----r--o---a. Y_ r______ / r________ Y- r-b-t-l / r-b-t-l-. ---------------------- Ya rabotal / rabotala.
Pracoval som celý deň. Я -е---д-н--ра----л-/---бот-л-. Я в___ д___ р______ / р________ Я в-с- д-н- р-б-т-л / р-б-т-л-. ------------------------------- Я весь день работал / работала. 0
Ya v-s--den-------a- /----ot--a. Y_ v___ d___ r______ / r________ Y- v-s- d-n- r-b-t-l / r-b-t-l-. -------------------------------- Ya vesʹ denʹ rabotal / rabotala.
jesť Есть Е___ Е-т- ---- Есть 0
Y--tʹ Y____ Y-s-ʹ ----- Yestʹ
Jedol som. Я-по-- / пое-а. Я п___ / п_____ Я п-е- / п-е-а- --------------- Я поел / поела. 0
Ya-po-e----poye-a. Y_ p____ / p______ Y- p-y-l / p-y-l-. ------------------ Ya poyel / poyela.
Zjedol som celé jedlo. Я с----/--ъе-а вс----рц-ю. Я с___ / с____ в__ п______ Я с-е- / с-е-а в-ю п-р-и-. -------------------------- Я съел / съела всю порцию. 0
Y---ʺye- / -ʺ------s-u por-siy-. Y_ s____ / s_____ v___ p________ Y- s-y-l / s-y-l- v-y- p-r-s-y-. -------------------------------- Ya sʺyel / sʺyela vsyu portsiyu.

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!