Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   mk Минато време 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [осумдесет и три]

83 [osoomdyesyet i tri]

Минато време 3

Minato vryemye 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
telefonovať тел--о-ира т_________ т-л-ф-н-р- ---------- телефонира 0
ty--y-----ra t___________ t-e-y-f-n-r- ------------ tyelyefonira
Telefonoval som. Ја--телеф-н--ав. Ј__ т___________ Ј-с т-л-ф-н-р-в- ---------------- Јас телефонирав. 0
Ј-- -yelyef-n-ra-. Ј__ t_____________ Ј-s t-e-y-f-n-r-v- ------------------ Јas tyelyefonirav.
Celý čas som telefonoval. Ја- ц--- -------е--фони-а-. Ј__ ц___ в____ т___________ Ј-с ц-л- в-е-е т-л-ф-н-р-в- --------------------------- Јас цело време телефонирав. 0
Ј-- tzy-l---r-emy---yely---nir-v. Ј__ t_____ v______ t_____________ Ј-s t-y-l- v-y-m-e t-e-y-f-n-r-v- --------------------------------- Јas tzyelo vryemye tyelyefonirav.
pýtať sa п----ва п______ п-а-у-а ------- прашува 0
p-a-h---a p________ p-a-h-o-a --------- prashoova
Opýtal som sa. Јас пр----. Ј__ п______ Ј-с п-а-а-. ----------- Јас прашав. 0
Јa--p---ha-. Ј__ p_______ Ј-s p-a-h-v- ------------ Јas prashav.
Vždy som sa pýtal. Ј---се--г---п-а--в-в. Ј__ с______ п________ Ј-с с-к-г-ш п-а-у-а-. --------------------- Јас секогаш прашував. 0
Јas-----o-u-sh-pra-----av. Ј__ s_________ p__________ Ј-s s-e-o-u-s- p-a-h-o-a-. -------------------------- Јas syekoguash prashoovav.
rozprávať рас-а---а р________ р-с-а-у-а --------- раскажува 0
ras----o-a r_________ r-s-a-o-v- ---------- raskaʐoova
Rozprával som. Ј-с р--каж---в. Ј__ р__________ Ј-с р-с-а-у-а-. --------------- Јас раскажував. 0
Ј-- r-skaʐoo--v. Ј__ r___________ Ј-s r-s-a-o-v-v- ---------------- Јas raskaʐoovav.
Rozprával som celý príbeh. Јас--а-ра-к-ж-- ц--ата--рика-н-. Ј__ ј_ р_______ ц_____ п________ Ј-с ј- р-с-а-а- ц-л-т- п-и-а-н-. -------------------------------- Јас ја раскажав целата приказна. 0
Ј-- ј- r--k---- t-yelata pri-a-n-. Ј__ ј_ r_______ t_______ p________ Ј-s ј- r-s-a-a- t-y-l-t- p-i-a-n-. ---------------------------------- Јas јa raskaʐav tzyelata prikazna.
učiť sa у-и у__ у-и --- учи 0
ooc-i o____ o-c-i ----- oochi
Učil som sa. Ј-с --е-. Ј__ у____ Ј-с у-е-. --------- Јас учев. 0
Ј-s o-c-ye-. Ј__ o_______ Ј-s o-c-y-v- ------------ Јas oochyev.
Učil som sa celý večer. Јас уч-в-це-а ве-ер. Ј__ у___ ц___ в_____ Ј-с у-е- ц-л- в-ч-р- -------------------- Јас учев цела вечер. 0
Јas-oo---ev-tzyela ---ch-e-. Ј__ o______ t_____ v________ Ј-s o-c-y-v t-y-l- v-e-h-e-. ---------------------------- Јas oochyev tzyela vyechyer.
pracovať ра---и р_____ р-б-т- ------ работи 0
raboti r_____ r-b-t- ------ raboti
Pracoval som. Ј-с---бот-в. Ј__ р_______ Ј-с р-б-т-в- ------------ Јас работев. 0
Јa--rab--y--. Ј__ r________ Ј-s r-b-t-e-. ------------- Јas rabotyev.
Pracoval som celý deň. Ј-с-р-бот---це- -е-. Ј__ р______ ц__ д___ Ј-с р-б-т-в ц-л д-н- -------------------- Јас работев цел ден. 0
Јas-r-botyev tzye- --e-. Ј__ r_______ t____ d____ Ј-s r-b-t-e- t-y-l d-e-. ------------------------ Јas rabotyev tzyel dyen.
jesť јаде ј___ ј-д- ---- јаде 0
ј---e ј____ ј-d-e ----- јadye
Jedol som. Ј------ев. Ј__ ј_____ Ј-с ј-д-в- ---------- Јас јадев. 0
Јa--јady-v. Ј__ ј______ Ј-s ј-d-e-. ----------- Јas јadyev.
Zjedol som celé jedlo. Ј-с го-изе-ов---л--о---дење. Ј__ г_ и_____ ц_____ ј______ Ј-с г- и-е-о- ц-л-т- ј-д-њ-. ---------------------------- Јас го изедов целото јадење. 0
Ј-s g-o izyed-v t----oto јa------. Ј__ g__ i______ t_______ ј________ Ј-s g-o i-y-d-v t-y-l-t- ј-d-e-y-. ---------------------------------- Јas guo izyedov tzyeloto јadyeњye.

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!