Frazlibro

eo Survoje   »   sk Na cestách

37 [tridek sep]

Survoje

Survoje

37 [tridsaťsedem]

Na cestách

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto slovaka Ludu Pli
Li motorciklas. Ja-dí n---oto---. Jazdí na motorke. J-z-í n- m-t-r-e- ----------------- Jazdí na motorke. 0
Li biciklas. J-z-í-n-----yk-i. Jazdí na bicykli. J-z-í n- b-c-k-i- ----------------- Jazdí na bicykli. 0
Li piediras. I-e -eš-. Ide pešo. I-e p-š-. --------- Ide pešo. 0
Li ŝipas. Ide-loďou. Ide loďou. I-e l-ď-u- ---------- Ide loďou. 0
Li boatas. Ide -l--m. Ide člnom. I-e č-n-m- ---------- Ide člnom. 0
Li naĝas. Pl-v-. Pláva. P-á-a- ------ Pláva. 0
Ĉu estas danĝere ĉi-tie? J-----tu -e-ez--č--? Je to tu nebezpečné? J- t- t- n-b-z-e-n-? -------------------- Je to tu nebezpečné? 0
Ĉu estas danĝere sole petveturi? J- ne-ezp-č----to-ov-ť s--? Je nebezpečné stopovať sám? J- n-b-z-e-n- s-o-o-a- s-m- --------------------------- Je nebezpečné stopovať sám? 0
Ĉu estas danĝere nokte promeni? J- -e--zp-čn- p-ec-ádza- sa-- ---i? Je nebezpečné prechádzať sa v noci? J- n-b-z-e-n- p-e-h-d-a- s- v n-c-? ----------------------------------- Je nebezpečné prechádzať sa v noci? 0
Ni vojeraris. Zab-ú---i---e. Zablúdili sme. Z-b-ú-i-i s-e- -------------- Zablúdili sme. 0
Ni estas sur la malĝusta vojo. S-e -a n--p--vn-j ---te. Sme na nesprávnej ceste. S-e n- n-s-r-v-e- c-s-e- ------------------------ Sme na nesprávnej ceste. 0
Ni devas retroiri. Musí----a-o--á-i-. Musíme sa obrátiť. M-s-m- s- o-r-t-ť- ------------------ Musíme sa obrátiť. 0
Kie parkeblas ĉi-tie? Kd-----tu -á-za-a-k-vať? Kde sa tu dá zaparkovať? K-e s- t- d- z-p-r-o-a-? ------------------------ Kde sa tu dá zaparkovať? 0
Ĉu estas parkejo ĉi-tie? J- t----j-k- ----o---ko? Je tu nejaké parkovisko? J- t- n-j-k- p-r-o-i-k-? ------------------------ Je tu nejaké parkovisko? 0
Kiom longe parkeblas ĉi-tie? Ak- dlh- -- -u d--p-rko-ať? Ako dlho sa tu dá parkovať? A-o d-h- s- t- d- p-r-o-a-? --------------------------- Ako dlho sa tu dá parkovať? 0
Ĉu vi skias? Lyž---t-? Lyžujete? L-ž-j-t-? --------- Lyžujete? 0
Ĉu vi suprenveturas per skilifto? Id----ly-ia-sky- vl---m---re? Idete lyžiarskym vlekom hore? I-e-e l-ž-a-s-y- v-e-o- h-r-? ----------------------------- Idete lyžiarskym vlekom hore? 0
Ĉu oni povas lupreni skiojn ĉi-tie? D-jú s---u p-žičať-lyž-? Dajú sa tu požičať lyže? D-j- s- t- p-ž-č-ť l-ž-? ------------------------ Dajú sa tu požičať lyže? 0

Paroli al si mem

Kiam iu parolas al si mem, ĝenerale strangas por la aŭskultantoj. Tamen preskaŭ ĉiuj homoj regule parolas al si mem. La psiĥologoj taksas ke tion faras pli ol 95 elcentoj de la plenkreskuloj. La infanoj ludante preskaŭ ĉiam parolas al si mem. Do tute normalas paroli al si mem. Temas tie nur pri aparta formo de komunikado. Kaj estas multaj avantaĝoj fojfoje paroli al si mem! Ĉar ni parolante ordigas niajn pensojn. Kiam ni parolas al ni mem, tiam manifestiĝas nia interna voĉo. Oni ankaŭ povas diri ke temas pri laŭta penso. Aparte ofte parolas al si mem la senatentuloj. Ĉe tiuj malpli aktivas iu areo. Ili tial estas pli malbone organizitaj. Parolante al si mem ili subtenas sin por metode agi. Paroli al si mem ankaŭ povas helpi nin fari decidojn. Kaj ili estas tre bona metodo por malstreĉiĝi. Paroli al si mem plifaciligas la koncentriĝon kaj pliefikigas. Ĉar pli daŭras elparoli ion ol nur pensi ĝin. Parolante ni pli konsciiĝas pri niaj pensoj. Malfacilajn testojn ni pli bone solvas kiam ni tiuokaze parolas al ni mem. Tion montris diversaj eksperimentoj. Parolante al ni mem, ni ankaŭ povas kuraĝigi nin. Multaj sportistoj ofte parolas al si mem por motivi sin. Bedaŭrinde ni ĝenerale parolas al ni mem en negativaj situacioj. Ni tial ĉiam devus provi ĉion pozitive formuli. Kaj ni devas ofte ripeti tion, kion ni deziras. Parolante, ni tiel povas pozitive influi niajn agojn. Sed tio bedaŭrinde nur funkcias kiam ni restas realismaj!