Slovníček fráz

sk Mesiace   »   be Месяцы

11 [jedenásť]

Mesiace

Mesiace

11 [адзінаццаць]

11 [adzіnatstsats’]

Месяцы

Mesyatsy

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
január студ-е-ь с_______ с-у-з-н- -------- студзень 0
st---en’ s_______ s-u-z-n- -------- studzen’
február л--ы л___ л-т- ---- люты 0
ly-ty l____ l-u-y ----- lyuty
marec с--а--к с______ с-к-в-к ------- сакавік 0
sakavіk s______ s-k-v-k ------- sakavіk
apríl кр---вік к_______ к-а-а-і- -------- красавік 0
k----vіk k_______ k-a-a-і- -------- krasavіk
máj май м__ м-й --- май 0
m-y m__ m-y --- may
jún ч-----ь ч______ ч-р-е-ь ------- чэрвень 0
c-e-ven’ c_______ c-e-v-n- -------- cherven’
To je šesť mesiacov. Гэ-а-– ---ц--м-с-цаў. Г___ – ш____ м_______ Г-т- – ш-с-ь м-с-ц-ў- --------------------- Гэта – шэсць месяцаў. 0
G--a-–-shes--- -e-y--s-u. G___ – s______ m_________ G-t- – s-e-t-’ m-s-a-s-u- ------------------------- Geta – shests’ mesyatsau.
Január, február, marec, студз-нь,--ю-----ак-в--, с________ л____ с_______ с-у-з-н-, л-т-, с-к-в-к- ------------------------ студзень, люты, сакавік, 0
s-u--en’--lyu-y- sa-a---, s________ l_____ s_______ s-u-z-n-, l-u-y- s-k-v-k- ------------------------- studzen’, lyuty, sakavіk,
apríl, máj a jún. кра-----,-май - -эр-е--. к________ м__ і ч_______ к-а-а-і-, м-й і ч-р-е-ь- ------------------------ красавік, май і чэрвень. 0
kra-a---, m-y-і--he-ve-’. k________ m__ і c________ k-a-a-і-, m-y і c-e-v-n-. ------------------------- krasavіk, may і cherven’.
júl ліпе-ь л_____ л-п-н- ------ ліпень 0
l-pen’ l_____ l-p-n- ------ lіpen’
august жн-вень ж______ ж-і-е-ь ------- жнівень 0
z-nіv-n’ z_______ z-n-v-n- -------- zhnіven’
september в---се-ь в_______ в-р-с-н- -------- верасень 0
v---s-n’ v_______ v-r-s-n- -------- verasen’
október к-ст-ы-нік к_________ к-с-р-ч-і- ---------- кастрычнік 0
kas--y-h--k k__________ k-s-r-c-n-k ----------- kastrychnіk
november ліс----д л_______ л-с-а-а- -------- лістапад 0
l----p-d l_______ l-s-a-a- -------- lіstapad
december с--жань с______ с-е-а-ь ------- снежань 0
s-e--a-’ s_______ s-e-h-n- -------- snezhan’
To je tiež šesť mesiacov. Г--а – та-с--- --с-- мес--аў. Г___ – т______ ш____ м_______ Г-т- – т-к-а-а ш-с-ь м-с-ц-ў- ----------------------------- Гэта – таксама шэсць месяцаў. 0
G-ta - ta-sa-a ---s-s’ --sy-tsau. G___ – t______ s______ m_________ G-t- – t-k-a-a s-e-t-’ m-s-a-s-u- --------------------------------- Geta – taksama shests’ mesyatsau.
Júl, august, september, ліп-н----нів---, -е-ас--ь, л______ ж_______ в________ л-п-н-, ж-і-е-ь- в-р-с-н-, -------------------------- ліпень, жнівень, верасень, 0
l----’- zh-і-e--- ver--en-, l______ z________ v________ l-p-n-, z-n-v-n-, v-r-s-n-, --------------------------- lіpen’, zhnіven’, verasen’,
október, november a december. к--трычнік,-л-стап-д --сн---н-. к__________ л_______ і с_______ к-с-р-ч-і-, л-с-а-а- і с-е-а-ь- ------------------------------- кастрычнік, лістапад і снежань. 0
kas---c--іk- lіstap-d і --e---n’. k___________ l_______ і s________ k-s-r-c-n-k- l-s-a-a- і s-e-h-n-. --------------------------------- kastrychnіk, lіstapad і snezhan’.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Latinčina, živý jazyk?

V súčasnosti je najdôležitejším svetovým jazykom angličtina. Učí sa na celom svete a je úradným jazykom v mnohých krajinách. Predtým mala túto funkciu latinčina. Latinčinou pôvodne hovorili Latinovia. Boli to obyvatelia Latia, ktorého centrum bol Rím. S expanziou Rímskej ríše sa rozšíril aj tento jazyk. V antike bola latinčina materinským jazykom mnohých národov. Žili v Európe, Severnej Amerike a Prednej Ázii. Hovorená latinčina sa ale od klasickej latinčiny líšila. Bola nazývaná hovorovou, vulgárnou latinčinou. Na územiach ovládnutých Rímom existovalo mnoho dialektov. Z dialektov sa potom v stredoveku vyvinuli národné jazyky. Jazyky pochádzajúce z latinčiny sa nazývajú románske. Patrí k nim taliančina, španielčina či portugalčina. Základy v latinčine majú ale aj francúzština a rumunčina. Latina však nevymrela. Až do 19. storočia bola dôležitým obchodným jazykom. A dodnes zostala jazykom vzdelancov. Pre vedu je latinčina dôležitá i dnes. Veľa pojmov je totiž latinského pôvodu. Aj na školách sa latinčina stále učí ako cudzí jazyk. Znalosť latinčiny sa často vyžaduje na vysokých školách. Latinčina teda rozhodne nie je mŕtva, aj keď sa už nepoužíva pri rozprávaní. Dokonca latinčina už niekoľko rokov zažíva comeback. Počet ľudí, ktorí sa chcú učiť po latinsky, opäť stúpa. Ešte stále je kľúčom k jazyku a kultúre mnohých krajín. Takže naberte odvahu a naučte sa latinsky! Audaces fortuna adiuvat , odvážnym šťastie praje!