Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 1   »   be Прыналежныя займеннікі 1

66 [šesťdesiatšesť]

Privlastňovacie zámená 1

Privlastňovacie zámená 1

66 [шэсцьдзесят шэсць]

66 [shests’dzesyat shests’]

Прыналежныя займеннікі 1

Prynalezhnyya zaymennіkі 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
ja – môj я ----й я – м__ я – м-й ------- я – мой 0
y----m-y y_ – m__ y- – m-y -------- ya – moy
Nemôžem nájsť svoj kľúč. Я н- з-а-од-у--в-йг- --ю-а. Я н_ з_______ с_____ к_____ Я н- з-а-о-ж- с-а-г- к-ю-а- --------------------------- Я не знаходжу свайго ключа. 0
Y- ne-zna-h-d--u -v-y-- klyu-ha. Y_ n_ z_________ s_____ k_______ Y- n- z-a-h-d-h- s-a-g- k-y-c-a- -------------------------------- Ya ne znakhodzhu svaygo klyucha.
Nemôžem nájsť svoj cestovný lístok. Я ---з-а-од-у -вай-о -і----. Я н_ з_______ с_____ б______ Я н- з-а-о-ж- с-а-г- б-л-т-. ---------------------------- Я не знаходжу свайго білета. 0
Ya--- zn--h-d--u-svay-o b--et-. Y_ n_ z_________ s_____ b______ Y- n- z-a-h-d-h- s-a-g- b-l-t-. ------------------------------- Ya ne znakhodzhu svaygo bіleta.
ty – tvoj т-----вой т_ – т___ т- – т-о- --------- ты – твой 0
ty - ---y t_ – t___ t- – t-o- --------- ty – tvoy
Našiel si už svoje kľúče? Ты-з--й--ў-сво- к-юч? Т_ з______ с___ к____ Т- з-а-ш-ў с-о- к-ю-? --------------------- Ты знайшоў свой ключ? 0
T- --a-s--u-svo--klyuc-? T_ z_______ s___ k______ T- z-a-s-o- s-o- k-y-c-? ------------------------ Ty znayshou svoy klyuch?
Našiel si už svoje cestovné lístky? Т- --ай-о- --о--бі---? Т_ з______ с___ б_____ Т- з-а-ш-ў с-о- б-л-т- ---------------------- Ты знайшоў свой білет? 0
T- -na-s--- -vo- --l-t? T_ z_______ s___ b_____ T- z-a-s-o- s-o- b-l-t- ----------------------- Ty znayshou svoy bіlet?
on – jeho ё- –-я-о ё_ – я__ ё- – я-о -------- ён – яго 0
e--–----o e_ – y___ e- – y-g- --------- en – yago
Vieš, kde je jeho kľúč? Т- вед---, д-е я---к--ч? Т_ в______ д__ я__ к____ Т- в-д-е-, д-е я-о к-ю-? ------------------------ Ты ведаеш, дзе яго ключ? 0
Ty-v----s---d-- ya-- --yuch? T_ v_______ d__ y___ k______ T- v-d-e-h- d-e y-g- k-y-c-? ---------------------------- Ty vedaesh, dze yago klyuch?
Vieš, kde je jeho cestovný lístok? Ты--е-а-ш- дз---г- -і-е-? Т_ в______ д__ я__ б_____ Т- в-д-е-, д-е я-о б-л-т- ------------------------- Ты ведаеш, дзе яго білет? 0
T--v-d-e----dz--yag- bі-et? T_ v_______ d__ y___ b_____ T- v-d-e-h- d-e y-g- b-l-t- --------------------------- Ty vedaesh, dze yago bіlet?
ona – jej яна –-яе я__ – я_ я-а – я- -------- яна – яе 0
y-n- –-y--e y___ – y___ y-n- – y-y- ----------- yana – yaye
Jej peniaze sú preč. Я-----шы пр----і. Я_ г____ п_______ Я- г-о-ы п-а-а-і- ----------------- Яе грошы прапалі. 0
Y-y-----s-- p-----і. Y___ g_____ p_______ Y-y- g-o-h- p-a-a-і- -------------------- Yaye groshy prapalі.
A jej kreditná karta je tiež preč. І -е-крэ-ытн-я --р-к- ---с-ма-пр-па--. І я_ к________ к_____ т______ п_______ І я- к-э-ы-н-я к-р-к- т-к-а-а п-а-а-а- -------------------------------------- І яе крэдытная картка таксама прапала. 0
І yaye --edy--aya--ar--- --ks-m- pr---la. І y___ k_________ k_____ t______ p_______ І y-y- k-e-y-n-y- k-r-k- t-k-a-a p-a-a-a- ----------------------------------------- І yaye kredytnaya kartka taksama prapala.
my – náš, naša, naše мы - --ш м_ – н__ м- – н-ш -------- мы – наш 0
m--– ---h m_ – n___ m- – n-s- --------- my – nash
Náš dedko je chorý. На--д-------х-о-ы. Н__ д______ х_____ Н-ш д-я-у-я х-о-ы- ------------------ Наш дзядуля хворы. 0
N-s-------ul-- k-vor-. N___ d________ k______ N-s- d-y-d-l-a k-v-r-. ---------------------- Nash dzyadulya khvory.
Naša babka je zdravá. Н----ба-ул- з-а-ов--. Н___ б_____ з________ Н-ш- б-б-л- з-а-о-а-. --------------------- Наша бабуля здаровая. 0
N-s-a ---u-----d--ov-y-. N____ b______ z_________ N-s-a b-b-l-a z-a-o-a-a- ------------------------ Nasha babulya zdarovaya.
vy – váš, vaša, vaše в--– --ш в_ – в__ в- – в-ш -------- вы – ваш 0
vy –--a-h v_ – v___ v- – v-s- --------- vy – vash
Deti, kde je váš ocko? Д-е-і, -з--в-- ----? Д_____ д__ в__ т____ Д-е-і- д-е в-ш т-т-? -------------------- Дзеці, дзе ваш тата? 0
D--tsі,------------ta? D______ d__ v___ t____ D-e-s-, d-e v-s- t-t-? ---------------------- Dzetsі, dze vash tata?
Deti, kde je vaša mamička? Дз---, --е--а-а-м---? Д_____ д__ в___ м____ Д-е-і- д-е в-ш- м-м-? --------------------- Дзеці, дзе ваша мама? 0
D-e-s-----e------ m-ma? D______ d__ v____ m____ D-e-s-, d-e v-s-a m-m-? ----------------------- Dzetsі, dze vasha mama?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kreatívny jazyk

Kreativita je v súčasnosti dôležitým pojmom. Každý chce byť kreatívny. Pretože kreatívni ľudia sa považujú za inteligentných. Aj náš jazyk by mal byť kreatívny. V dávnejších dobách sa ľudia snažili hovoriť čo najspisovnejšie. Dnes sa ľudia snažia hovoriť čo najkreatívnejšie. Dobrým príkladom sú reklama a médiá. Ukazujú nám, ako sa dá s jazykom hrať. V posledných 50 rokoch sa kladie na kreativitu stále väčší dôraz. Začali sa ňou zaoberať dokonca aj výskumy. Psychológovia, filozofi a pedagógovia skúmajú rôzne kreatívne procesy. Kreativita znamená schopnosť vytvoriť niečo nové. Takže kreatívny rečník vytvára nové lingvistické tvary. Môžu to byť slová alebo gramatické štruktúry. Štúdiom kreatívneho jazyka môžu jazykovedci zistiť, ako sa jazyk mení. Nie každý však novým jazykovým prvkom rozumie. Aby ste pochopili kreatívny jazyk, musíte mať určité znalosti. Musíte vedieť, ako jazyk funguje. A musíte tiež poznať svet, v ktorom daný rečník žije. Až potom pochopíte, čo vám chce povedať. Príkladom je slang mládeže. Deti a mladí ľudia stále vymýšľajú nové pojmy. Dospelí im často nerozumejú. Vyšli dokonca už slovníky, ktoré slang mládeže vysvetľujú. Tie sú však spravidla už o generáciu dozadu! Kreatívny jazyk sa ale dá naučiť. Inštruktori za týmto účelom organizujú rôzne kurzy. Najdôležitejším pravidlom je: počúvaj svoj vnútorný hlas!