Slovníček fráz

sk Prehliadka mesta   »   be Экскурсія па горадзе

42 [štyridsaťdva]

Prehliadka mesta

Prehliadka mesta

42 [сорак два]

42 [sorak dva]

Экскурсія па горадзе

Ekskursіya pa goradze

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Je trh otvorený každú nedeľu? Ц----к-ыты ры-ак ----я------? Ц_ а______ р____ п_ н________ Ц- а-к-ы-ы р-н-к п- н-д-е-я-? ----------------------------- Ці адкрыты рынак па нядзелях? 0
T-- adk--t- rynak-pa--yadzely---? T__ a______ r____ p_ n___________ T-і a-k-y-y r-n-k p- n-a-z-l-a-h- --------------------------------- Tsі adkryty rynak pa nyadzelyakh?
Je veľtrh otvorený každý pondelok? Ц--ад--ы-ы ---ма--па --ня------х? Ц_ а______ к_____ п_ п___________ Ц- а-к-ы-ы к-р-а- п- п-н-д-е-к-х- --------------------------------- Ці адкрыты кірмаш па панядзелках? 0
Tsі a-k-y-------ash ---p-n---zel-a-h? T__ a______ k______ p_ p_____________ T-і a-k-y-y k-r-a-h p- p-n-a-z-l-a-h- ------------------------------------- Tsі adkryty kіrmash pa panyadzelkakh?
Je výstava otvorená každý utorok? Ці------т-я -ы--ав---- аўт---а-? Ц_ а_______ в______ п_ а________ Ц- а-к-ы-а- в-с-а-а п- а-т-р-а-? -------------------------------- Ці адкрытая выстава па аўторках? 0
Tsі -dk--ta-a -y--ava-pa -u--rk-kh? T__ a________ v______ p_ a_________ T-і a-k-y-a-a v-s-a-a p- a-t-r-a-h- ----------------------------------- Tsі adkrytaya vystava pa autorkakh?
Je zoo otvorené každú stredu? Ці-а-кры-----апа---п--се-а-а-? Ц_ а______ з______ п_ с_______ Ц- а-к-ы-ы з-а-а-к п- с-р-д-х- ------------------------------ Ці адкрыты заапарк па серадах? 0
T-- a-kr----zaap-rk-p- sera----? T__ a______ z______ p_ s________ T-і a-k-y-y z-a-a-k p- s-r-d-k-? -------------------------------- Tsі adkryty zaapark pa seradakh?
Je múzeum otvorené každý štvrtok? Ці-а--р-ты -у-е---а-ч--вя---х? Ц_ а______ м____ п_ ч_________ Ц- а-к-ы-ы м-з-й п- ч-ц-я-г-х- ------------------------------ Ці адкрыты музей па чацвяргах? 0
Ts- --k-y-y-mu-e--p-----t---arg--h? T__ a______ m____ p_ c_____________ T-і a-k-y-y m-z-y p- c-a-s-y-r-a-h- ----------------------------------- Tsі adkryty muzey pa chatsvyargakh?
Je galéria otvorená každý piatok? Ц----кр-----га-е--я--а-п-----ах? Ц_ а_______ г______ п_ п________ Ц- а-к-ы-а- г-л-р-я п- п-т-і-а-? -------------------------------- Ці адкрытая галерэя па пятніцах? 0
Tsі------ta-a--ale-eya -- p--tnіts-k-? T__ a________ g_______ p_ p___________ T-і a-k-y-a-a g-l-r-y- p- p-a-n-t-a-h- -------------------------------------- Tsі adkrytaya galereya pa pyatnіtsakh?
Môže sa tu fotografovať? Ц- -----л--а-ф-т-г---а-ац-? Ц_ д________ ф_____________ Ц- д-з-о-е-а ф-т-г-а-а-а-ь- --------------------------- Ці дазволена фатаграфаваць? 0
T-і-dazvo-------t---af---t-’? T__ d________ f______________ T-і d-z-o-e-a f-t-g-a-a-a-s-? ----------------------------- Tsі dazvolena fatagrafavats’?
Musí sa platiť vstupné? Ці--р-ба-ап-ач------ва---? Ц_ т____ а________ у______ Ц- т-э-а а-л-ч-а-ь у-а-о-? -------------------------- Ці трэба аплачваць уваход? 0
Ts--treba----a----t-’ -va----? T__ t____ a__________ u_______ T-і t-e-a a-l-c-v-t-’ u-a-h-d- ------------------------------ Tsі treba aplachvats’ uvakhod?
Koľko stojí vstupné? Коль-і -ашт-е---аход? К_____ к_____ ў______ К-л-к- к-ш-у- ў-а-о-? --------------------- Колькі каштуе ўваход? 0
Ko--kі ka--t-e -va-ho-? K_____ k______ u_______ K-l-k- k-s-t-e u-a-h-d- ----------------------- Kol’kі kashtue uvakhod?
Poskytujete zľavu pre skupiny? Ці----- скідка---- груп? Ц_ ё___ с_____ д__ г____ Ц- ё-ц- с-і-к- д-я г-у-? ------------------------ Ці ёсць скідка для груп? 0
T---yos--’-skіdk--d-y--g-u-? T__ y_____ s_____ d___ g____ T-і y-s-s- s-і-k- d-y- g-u-? ---------------------------- Tsі yosts’ skіdka dlya grup?
Poskytujete zľavu pre deti? Ці-ё--ь --ідка-дл--д--цей? Ц_ ё___ с_____ д__ д______ Ц- ё-ц- с-і-к- д-я д-я-е-? -------------------------- Ці ёсць скідка для дзяцей? 0
T-і---sts’-s--dka-dl-- -zy-ts-y? T__ y_____ s_____ d___ d________ T-і y-s-s- s-і-k- d-y- d-y-t-e-? -------------------------------- Tsі yosts’ skіdka dlya dzyatsey?
Poskytujete zľavu pre študentov? Ц--ё-ць --і--а-д---с--дэ-т--? Ц_ ё___ с_____ д__ с_________ Ц- ё-ц- с-і-к- д-я с-у-э-т-ў- ----------------------------- Ці ёсць скідка для студэнтаў? 0
T-- -os-s- -----a--l-a--t--e-ta-? T__ y_____ s_____ d___ s_________ T-і y-s-s- s-і-k- d-y- s-u-e-t-u- --------------------------------- Tsі yosts’ skіdka dlya studentau?
Čo je to za budovu? Ш---гэ-а -а б--ынак? Ш__ г___ з_ б_______ Ш-о г-т- з- б-д-н-к- -------------------- Што гэта за будынак? 0
S-to-g--- za-budy-a-? S___ g___ z_ b_______ S-t- g-t- z- b-d-n-k- --------------------- Shto geta za budynak?
Aká stará je tá budova? К-------а--- буды--у? К_____ г____ б_______ К-л-к- г-д-ў б-д-н-у- --------------------- Колькі гадоў будынку? 0
Kol-k--g--ou-----n--? K_____ g____ b_______ K-l-k- g-d-u b-d-n-u- --------------------- Kol’kі gadou budynku?
Kto postavil tú budovu? Х---п-б-д-ва--буды--к? Х__ п________ б_______ Х-о п-б-д-в-ў б-д-н-к- ---------------------- Хто пабудаваў будынак? 0
K--o-pa-ud-vau--u-yna-? K___ p________ b_______ K-t- p-b-d-v-u b-d-n-k- ----------------------- Khto pabudavau budynak?
Zaujímam sa o architektúru. Я --каў------------т-р--. Я ц________ а____________ Я ц-к-ў-ю-я а-х-т-к-у-а-. ------------------------- Я цікаўлюся архітэктурай. 0
Y--t----u-y---a a-khі-e--u-a-. Y_ t___________ a_____________ Y- t-і-a-l-u-y- a-k-і-e-t-r-y- ------------------------------ Ya tsіkaulyusya arkhіtekturay.
Zaujímam sa o umenie. Я -і-аў-юс- -а--ацт-а-. Я ц________ м__________ Я ц-к-ў-ю-я м-с-а-т-а-. ----------------------- Я цікаўлюся мастацтвам. 0
Y--ts-----yus-a-mas-a--tvam. Y_ t___________ m___________ Y- t-і-a-l-u-y- m-s-a-s-v-m- ---------------------------- Ya tsіkaulyusya mastatstvam.
Zaujímam sa o maliarstvo. Я-----ўлюся-ж--апіс--. Я ц________ ж_________ Я ц-к-ў-ю-я ж-в-п-с-м- ---------------------- Я цікаўлюся жывапісам. 0
Y--t-і---l----- z--vapі---. Y_ t___________ z__________ Y- t-і-a-l-u-y- z-y-a-і-a-. --------------------------- Ya tsіkaulyusya zhyvapіsam.

Rýchle a pomalé jazyky

Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov. Všetky však majú rovnakú funkciu. Pomáhajú nám vymeniť si informácie. To prebieha v každom jazyku inak. Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami. Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši. Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách. Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov. Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali. Výsledky boli jednoznačné. Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi. V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu. Číňania hovoria oveľa pomalšie. Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu. Rýchlosť závisí od zložitosti slabík. Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie. Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky. Preto je nemčina relatívne pomalá. Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia. Práve naopak! Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií. Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií. Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí. Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií. Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne! To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac. A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov. V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...