Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   be штосьці абгрунтоўваць 1

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [семдзесят пяць]

75 [semdzesyat pyats’]

штосьці абгрунтоўваць 1

[shtos’tsі abgruntouvats’ 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Prečo neprídete? Ч--- В---е --ый--еце? Ч___ В_ н_ п_________ Ч-м- В- н- п-ы-д-е-е- --------------------- Чаму Вы не прыйдзеце? 0
Cha-u-Vy-n- --yyd-----? C____ V_ n_ p__________ C-a-u V- n- p-y-d-e-s-? ----------------------- Chamu Vy ne pryydzetse?
Počasie je také zlé. Н-дв---- т-к-- --э----. Н_______ т____ д_______ Н-д-о-’- т-к-е д-э-н-е- ----------------------- Надвор’е такое дрэннае. 0
N--v-r-e --ko- d-e-na-. N_______ t____ d_______ N-d-o-’- t-k-e d-e-n-e- ----------------------- Nadvor’e takoe drennae.
Neprídem, pretože počasie je také zlé. Я-не -р----,--о-н-д--р’е в--ьмі-дрэнн-е. Я н_ п______ б_ н_______ в_____ д_______ Я н- п-ы-д-, б- н-д-о-’- в-л-м- д-э-н-е- ---------------------------------------- Я не прыйду, бо надвор’е вельмі дрэннае. 0
Ya----pr--d-- b- n-----’--ve---і dr-nnae. Y_ n_ p______ b_ n_______ v_____ d_______ Y- n- p-y-d-, b- n-d-o-’- v-l-m- d-e-n-e- ----------------------------------------- Ya ne pryydu, bo nadvor’e vel’mі drennae.
Prečo nepríde? Ч--у--н--е -р-йдз-? Ч___ ё_ н_ п_______ Ч-м- ё- н- п-ы-д-е- ------------------- Чаму ён не прыйдзе? 0
C-----yo- n---ry--z-? C____ y__ n_ p_______ C-a-u y-n n- p-y-d-e- --------------------- Chamu yon ne pryydze?
Nie je pozvaný. Ён не-з-пр--а--. Ё_ н_ з_________ Ё- н- з-п-о-а-ы- ---------------- Ён не запрошаны. 0
En-ne-z-p--sha-y. E_ n_ z__________ E- n- z-p-o-h-n-. ----------------- En ne zaproshany.
Nepríde, pretože nie je pozvaný. Ён-----р----е--б--ён--е-з-пр--а--. Ё_ н_ п_______ б_ ё_ н_ з_________ Ё- н- п-ы-д-е- б- ё- н- з-п-о-а-ы- ---------------------------------- Ён не прыйдзе, бо ён не запрошаны. 0
E- -e----ydze,--o--o---e za-ro---ny. E_ n_ p_______ b_ y__ n_ z__________ E- n- p-y-d-e- b- y-n n- z-p-o-h-n-. ------------------------------------ En ne pryydze, bo yon ne zaproshany.
Prečo neprídeš? Ч-му т---- --ыйд-е-? Ч___ т_ н_ п________ Ч-м- т- н- п-ы-д-е-? -------------------- Чаму ты не прыйдзеш? 0
C-----ty-n- pr---z-s-? C____ t_ n_ p_________ C-a-u t- n- p-y-d-e-h- ---------------------- Chamu ty ne pryydzesh?
Nemám čas. Я------ю ча-у. Я н_ м__ ч____ Я н- м-ю ч-с-. -------------- Я не маю часу. 0
Ya -e ma-u --asu. Y_ n_ m___ c_____ Y- n- m-y- c-a-u- ----------------- Ya ne mayu chasu.
Neprídem, pretože nemám čas. Я не п-ыйд-------- ма- --су. Я н_ п______ б_ н_ м__ ч____ Я н- п-ы-д-, б- н- м-ю ч-с-. ---------------------------- Я не прыйду, бо не маю часу. 0
Ya -- pr--du-----ne m-y- ch-s-. Y_ n_ p______ b_ n_ m___ c_____ Y- n- p-y-d-, b- n- m-y- c-a-u- ------------------------------- Ya ne pryydu, bo ne mayu chasu.
Prečo nezostaneš? Ча-------е-зас-а-е--я? Ч___ т_ н_ з__________ Ч-м- т- н- з-с-а-е-с-? ---------------------- Чаму ты не застанешся? 0
C-amu-ty n--zas--n-sh-y-? C____ t_ n_ z____________ C-a-u t- n- z-s-a-e-h-y-? ------------------------- Chamu ty ne zastaneshsya?
Musím ešte pracovať. Мн-----ба я----пр-ц--а--. М__ т____ я___ п_________ М-е т-э-а я-ч- п-а-а-а-ь- ------------------------- Мне трэба яшчэ працаваць. 0
Mn- tr-ba---shc-- pr-t---at-’. M__ t____ y______ p___________ M-e t-e-a y-s-c-e p-a-s-v-t-’- ------------------------------ Mne treba yashche pratsavats’.
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. Я -- з-ста---я,--- --е-т-э-- --ч--п-а-аваць. Я н_ з_________ б_ м__ т____ я___ п_________ Я н- з-с-а-у-я- б- м-е т-э-а я-ч- п-а-а-а-ь- -------------------------------------------- Я не застануся, бо мне трэба яшчэ працаваць. 0
Y- -- ---tan-s-a,----mn--tr--- ----c-e -ratsavat--. Y_ n_ z__________ b_ m__ t____ y______ p___________ Y- n- z-s-a-u-y-, b- m-e t-e-a y-s-c-e p-a-s-v-t-’- --------------------------------------------------- Ya ne zastanusya, bo mne treba yashche pratsavats’.
Prečo už idete? Ч--у-Вы-ў-о-с-хо-з--е? Ч___ В_ ў__ с_________ Ч-м- В- ў-о с-х-д-і-е- ---------------------- Чаму Вы ўжо сыходзіце? 0
C--mu-----z-- sykho----s-? C____ V_ u___ s___________ C-a-u V- u-h- s-k-o-z-t-e- -------------------------- Chamu Vy uzho sykhodzіtse?
Som unavený. Я--та--ў-- - с-амі--с-. Я с_______ / с_________ Я с-а-і-с- / с-а-і-а-я- ----------------------- Я стаміўся / стамілася. 0
Y--s-a-і--ya --st------y-. Y_ s________ / s__________ Y- s-a-і-s-a / s-a-і-a-y-. -------------------------- Ya stamіusya / stamіlasya.
Idem, pretože som unavený. Я------ж-- ---с-амі-с--- --а-і-ас-. Я с_______ б_ с_______ / с_________ Я с-х-д-у- б- с-а-і-с- / с-а-і-а-я- ----------------------------------- Я сыходжу, бо стаміўся / стамілася. 0
Y-----ho-z--- -o-st-mі--y--- s-a--las--. Y_ s_________ b_ s________ / s__________ Y- s-k-o-z-u- b- s-a-і-s-a / s-a-і-a-y-. ---------------------------------------- Ya sykhodzhu, bo stamіusya / stamіlasya.
Prečo už cestujete? Ч-м---------з’-зджае--? Ч___ В_ ў__ з__________ Ч-м- В- ў-о з-я-д-а-ц-? ----------------------- Чаму Вы ўжо з’язджаеце? 0
Cham- V- --h--z’---dz--e---? C____ V_ u___ z_____________ C-a-u V- u-h- z-y-z-z-a-t-e- ---------------------------- Chamu Vy uzho z’yazdzhaetse?
Je už neskoro. У---позн-. У__ п_____ У-о п-з-а- ---------- Ужо позна. 0
U-ho -ozn-. U___ p_____ U-h- p-z-a- ----------- Uzho pozna.
Cestujem, pretože je už neskoro. Я-з’я-дж-ю- б- -ж---о--а. Я з________ б_ ў__ п_____ Я з-я-д-а-, б- ў-о п-з-а- ------------------------- Я з’язджаю, бо ўжо позна. 0
Y- -’y----ha--, -o-uz-o--oz-a. Y_ z___________ b_ u___ p_____ Y- z-y-z-z-a-u- b- u-h- p-z-a- ------------------------------ Ya z’yazdzhayu, bo uzho pozna.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.