Па-------па------ не з----ч-.
П_______ п_____ я н_ з_______
П-ч-к-й- п-к-л- я н- з-к-н-у-
-----------------------------
Пачакай, пакуль я не закончу. 0 Pac--k--,----u-’--a ----a--nc--.P________ p_____ y_ n_ z________P-c-a-a-, p-k-l- y- n- z-k-n-h-.--------------------------------Pachakay, pakul’ ya ne zakonchu.
Па----т--- -к -- --а--ў у -вар----ё- б--ь- ------ п--ц-ва-ь.
П____ т___ я_ ё_ т_____ у а______ ё_ б____ н_ м__ п_________
П-с-я т-г- я- ё- т-а-і- у а-а-ы-, ё- б-л-ш н- м-г п-а-а-а-ь-
------------------------------------------------------------
Пасля таго як ён трапіў у аварыю, ён больш не мог працаваць. 0 Paslya --g---ak---- tr---u---a--ryyu, -o- bol------ mog-pr--s-v-t-’.P_____ t___ y__ y__ t_____ u a_______ y__ b_____ n_ m__ p___________P-s-y- t-g- y-k y-n t-a-і- u a-a-y-u- y-n b-l-s- n- m-g p-a-s-v-t-’---------------------------------------------------------------------Paslya tago yak yon trapіu u avaryyu, yon bol’sh ne mog pratsavats’.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať.
Пасля таго як ён трапіў у аварыю, ён больш не мог працаваць.
Paslya tago yak yon trapіu u avaryyu, yon bol’sh ne mog pratsavats’.
После того, как он потерял работу, он поехал в Америку.
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol.
Пас-я---г- -к-ён---е--ў у-А--р--у, -н-разбага---.
П____ т___ я_ ё_ з_____ у А_______ ё_ р__________
П-с-я т-г- я- ё- з-е-а- у А-е-ы-у- ё- р-з-а-а-е-.
-------------------------------------------------
Пасля таго як ён з’ехаў у Амерыку, ён разбагацеў. 0 Pa-lya tag----k---n-z--khau u--mer--u, -on-ra-b-g---e-.P_____ t___ y__ y__ z______ u A_______ y__ r___________P-s-y- t-g- y-k y-n z-e-h-u u A-e-y-u- y-n r-z-a-a-s-u--------------------------------------------------------Paslya tago yak yon z’ekhau u Ameryku, yon razbagatseu.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol.
Пасля таго як ён з’ехаў у Амерыку, ён разбагацеў.
Paslya tago yak yon z’ekhau u Ameryku, yon razbagatseu.
Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia.
Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk.
Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov.
Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz.
Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém.
Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky.
Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí.
Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov.
U dospelých je to iné.
Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko.
Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo.
Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať.
Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné.
To môže viesť k ich zamieňaniu.
Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať.
Môžete si napríklad urobiť zoznam.
Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely.
Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi.
Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti.
Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek.
Ľahšie tak oba jazyky odlíšite.
Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné.
U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny.
V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať!
Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou.
Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie.
Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou.
Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...