Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   be Прыбіранне ў доме

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [васемнаццаць]

18 [vasemnatstsats’]

Прыбіранне ў доме

Prybіranne u dome

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Dnes je sobota. Сён-я с-----. С____ с______ С-н-я с-б-т-. ------------- Сёння субота. 0
Se---a---bot-. S_____ s______ S-n-y- s-b-t-. -------------- Sennya subota.
Dnes máme čas. Сён---- н-с -сц- -о-ьн----с. С____ ў н__ ё___ в_____ ч___ С-н-я ў н-с ё-ц- в-л-н- ч-с- ---------------------------- Сёння ў нас ёсць вольны час. 0
Se-n-a - n---yo-t-’ -o--n--c---. S_____ u n__ y_____ v_____ c____ S-n-y- u n-s y-s-s- v-l-n- c-a-. -------------------------------- Sennya u nas yosts’ vol’ny chas.
Dnes upratujeme byt. Сён-- м----ыб---е--- к-а-э--. С____ м_ п________ у к_______ С-н-я м- п-ы-і-а-м у к-а-э-ы- ----------------------------- Сёння мы прыбіраем у кватэры. 0
S-nnya--y-pr--іrae--- -va---y. S_____ m_ p________ u k_______ S-n-y- m- p-y-і-a-m u k-a-e-y- ------------------------------ Sennya my prybіraem u kvatery.
Čistím kúpeľňu. Я -рыб--аюс----в-нн-м -а--і. Я п_________ ў в_____ п_____ Я п-ы-і-а-с- ў в-н-ы- п-к-і- ---------------------------- Я прыбіраюся ў ванным пакоі. 0
Ya-pr-bіray-sy- - van--m--ako-. Y_ p___________ u v_____ p_____ Y- p-y-і-a-u-y- u v-n-y- p-k-і- ------------------------------- Ya prybіrayusya u vannym pakoі.
Môj muž umýva auto. М-й --ж-м---м--ы-у. М__ м__ м__ м______ М-й м-ж м-е м-ш-н-. ------------------- Мой муж мые машыну. 0
M-- m------e-m-sh-nu. M__ m___ m__ m_______ M-y m-z- m-e m-s-y-u- --------------------- Moy muzh mye mashynu.
Deti čistia bicykle. Дз-ці -ыю-ь--ела----ды. Д____ м____ в__________ Д-е-і м-ю-ь в-л-с-п-д-. ----------------------- Дзеці мыюць веласiпеды. 0
Dzet-і ---ut-----la-ipe--. D_____ m______ v__________ D-e-s- m-y-t-’ v-l-s-p-d-. -------------------------- Dzetsі myyuts’ velasipedy.
Stará mama polieva kvety. Б-бу-я-палів-- ---тк-. Б_____ п______ к______ Б-б-л- п-л-в-е к-е-к-. ---------------------- Бабуля палівае кветкі. 0
B---ly- p-lіva--k-e-kі. B______ p______ k______ B-b-l-a p-l-v-e k-e-k-. ----------------------- Babulya palіvae kvetkі.
Deti upratujú detskú izbu. Дз------ыбі-аю-ц- --д--ця-ым па-оі. Д____ п__________ ў д_______ п_____ Д-е-і п-ы-і-а-ц-а ў д-і-я-ы- п-к-і- ----------------------------------- Дзеці прыбіраюцца ў дзіцячым пакоі. 0
Dze--і-pry--ra--t-----u -zіtsya-h----a---. D_____ p_____________ u d__________ p_____ D-e-s- p-y-і-a-u-s-s- u d-і-s-a-h-m p-k-і- ------------------------------------------ Dzetsі prybіrayutstsa u dzіtsyachym pakoі.
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. М---м-- -ры-іра-ц-а н--пісьм-в-м ---ле. М__ м__ п__________ н_ п________ с_____ М-й м-ж п-ы-і-а-ц-а н- п-с-м-в-м с-а-е- --------------------------------------- Мой муж прыбіраецца на пісьмовым стале. 0
Mo- mu-h--r-b-ra-t-ts--n- ----mov-- s----. M__ m___ p____________ n_ p________ s_____ M-y m-z- p-y-і-a-t-t-a n- p-s-m-v-m s-a-e- ------------------------------------------ Moy muzh prybіraetstsa na pіs’movym stale.
Dávam prádlo do práčky. Я --аду --л-зн- --п-а----ю машыну. Я к____ б______ ў п_______ м______ Я к-а-у б-л-з-у ў п-а-ь-у- м-ш-н-. ---------------------------------- Я кладу бялізну ў пральную машыну. 0
Y--klad-----l--n------a----yu ---hy--. Y_ k____ b_______ u p________ m_______ Y- k-a-u b-a-і-n- u p-a-’-u-u m-s-y-u- -------------------------------------- Ya kladu byalіznu u pral’nuyu mashynu.
Vešiam prádlo. Я разв--ва- --л-з--. Я р________ б_______ Я р-з-е-в-ю б-л-з-у- -------------------- Я развешваю бялізну. 0
Y--r--veshv--- by-l-z--. Y_ r__________ b________ Y- r-z-e-h-a-u b-a-і-n-. ------------------------ Ya razveshvayu byalіznu.
Žehlím prádlo. Я п--с-ю---л-зн-. Я п_____ б_______ Я п-а-у- б-л-з-у- ----------------- Я прасую бялізну. 0
Ya-p-----u -----z-u. Y_ p______ b________ Y- p-a-u-u b-a-і-n-. -------------------- Ya prasuyu byalіznu.
Okná sú špinavé. Вок---бр-дныя. В____ б_______ В-к-ы б-у-н-я- -------------- Вокны брудныя. 0
V--ny -----yy-. V____ b________ V-k-y b-u-n-y-. --------------- Vokny brudnyya.
Dlážka je špinavá. Пад-о----рудн-я. П______ б_______ П-д-о-а б-у-н-я- ---------------- Падлога брудная. 0
Padl-ga---u-n---. P______ b________ P-d-o-a b-u-n-y-. ----------------- Padloga brudnaya.
Riad je špinavý. Посуд--рудн-. П____ б______ П-с-д б-у-н-. ------------- Посуд брудны. 0
P-s-- br-dn-. P____ b______ P-s-d b-u-n-. ------------- Posud brudny.
Kto umýva okná? Хт--па--- -----? Х__ п____ в_____ Х-о п-м-е в-к-ы- ---------------- Хто памые вокны? 0
K-to -amye v-k--? K___ p____ v_____ K-t- p-m-e v-k-y- ----------------- Khto pamye vokny?
Kto vysáva? Х-- -уд-е---ласо-іц-? Х__ б____ п__________ Х-о б-д-е п-л-с-с-ц-? --------------------- Хто будзе пыласосіць? 0
Khto---dze-p--aso---s’? K___ b____ p___________ K-t- b-d-e p-l-s-s-t-’- ----------------------- Khto budze pylasosіts’?
Kto umýva riad? Х-о п-м-е п-су-? Х__ п____ п_____ Х-о п-м-е п-с-д- ---------------- Хто памые посуд? 0
K-t- -a--e---su-? K___ p____ p_____ K-t- p-m-e p-s-d- ----------------- Khto pamye posud?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !