Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   be Задаваць пытанні 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шэсцьдзесят два]

62 [shests’dzesyat dva]

Задаваць пытанні 1

Zadavats’ pytannі 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
učiť sa вучыц-а в______ в-ч-ц-а ------- вучыцца 0
vuch-ts--a v_________ v-c-y-s-s- ---------- vuchytstsa
Učia sa žiaci veľa? В-чн- -у----- -м--? В____ в______ ш____ В-ч-і в-ч-ц-а ш-а-? ------------------- Вучні вучацца шмат? 0
V----і -------ts- sh---? V_____ v_________ s_____ V-c-n- v-c-a-s-s- s-m-t- ------------------------ Vuchnі vuchatstsa shmat?
Nie, učia sa málo. Не, --- -у-а-ца---л-. Н__ я__ в______ м____ Н-, я-ы в-ч-ц-а м-л-. --------------------- Не, яны вучацца мала. 0
Ne, --ny ----a----- mala. N__ y___ v_________ m____ N-, y-n- v-c-a-s-s- m-l-. ------------------------- Ne, yany vuchatstsa mala.
pýtať sa пыта-ь п_____ п-т-ц- ------ пытаць 0
p--at-’ p______ p-t-t-’ ------- pytats’
Pýtate sa často učiteľa? Вы---с-а -ыт-е---нас-а--ік-? В_ ч____ п______ н__________ В- ч-с-а п-т-е-е н-с-а-н-к-? ---------------------------- Вы часта пытаеце настаўніка? 0
Vy-ch-----py-aets- n----u-і--? V_ c_____ p_______ n__________ V- c-a-t- p-t-e-s- n-s-a-n-k-? ------------------------------ Vy chasta pytaetse nastaunіka?
Nie, nepýtam sa často. Н---я--ыт-ю я-- ---а--а. Н__ я п____ я__ н_______ Н-, я п-т-ю я-о н-ч-с-а- ------------------------ Не, я пытаю яго нячаста. 0
Ne--ya-pyt----y-go--yac-----. N__ y_ p_____ y___ n_________ N-, y- p-t-y- y-g- n-a-h-s-a- ----------------------------- Ne, ya pytayu yago nyachasta.
odpovedať адк-----ь а________ а-к-з-а-ь --------- адказваць 0
a---zv-t-’ a_________ a-k-z-a-s- ---------- adkazvats’
Odpovedajte, prosím. Адк---ай-е, --л---ас-а. А__________ к___ л_____ А-к-з-а-ц-, к-л- л-с-а- ----------------------- Адказвайце, калі ласка. 0
A----v--tse,--a-і--a---. A___________ k___ l_____ A-k-z-a-t-e- k-l- l-s-a- ------------------------ Adkazvaytse, kalі laska.
Odpovedám. Я-адк-з---. Я а________ Я а-к-з-а-. ----------- Я адказваю. 0
Ya ad-a-v-yu. Y_ a_________ Y- a-k-z-a-u- ------------- Ya adkazvayu.
pracovať пр--а--ць п________ п-а-а-а-ь --------- працаваць 0
p---s-va--’ p__________ p-a-s-v-t-’ ----------- pratsavats’
Práve pracuje? Ё- -------р-цу-? Ё_ ц____ п______ Ё- ц-п-р п-а-у-? ---------------- Ён цяпер працуе? 0
E- -s-a--- p----ue? E_ t______ p_______ E- t-y-p-r p-a-s-e- ------------------- En tsyaper pratsue?
Áno, práve pracuje. Так- -н -я-ер --а--е. Т___ ё_ ц____ п______ Т-к- ё- ц-п-р п-а-у-. --------------------- Так, ён цяпер працуе. 0
T-k,-yo--t---per p-a----. T___ y__ t______ p_______ T-k- y-n t-y-p-r p-a-s-e- ------------------------- Tak, yon tsyaper pratsue.
prísť пры---зі-ь п_________ п-ы-о-з-ц- ---------- прыходзіць 0
p-y-h-dzіt-’ p___________ p-y-h-d-і-s- ------------ prykhodzіts’
Prídete? В- --ыйд--це? В_ п_________ В- п-ы-д-е-е- ------------- Вы прыйдзеце? 0
V- pr-yd-et--? V_ p__________ V- p-y-d-e-s-? -------------- Vy pryydzetse?
Áno, hneď prídeme. Т-к,-мы-----з пры-д--м. Т___ м_ з____ п________ Т-к- м- з-р-з п-ы-д-е-. ----------------------- Так, мы зараз прыйдзем. 0
T--- -y---ra---ryydze-. T___ m_ z____ p________ T-k- m- z-r-z p-y-d-e-. ----------------------- Tak, my zaraz pryydzem.
bývať жыць ж___ ж-ц- ---- жыць 0
z--t-’ z_____ z-y-s- ------ zhyts’
Bývate v Berlíne? Вы жы--ц- - -------? В_ ж_____ ў Б_______ В- ж-в-ц- ў Б-р-і-е- -------------------- Вы жывяце ў Берліне? 0
Vy-zhyv-a--- - B-r---e? V_ z________ u B_______ V- z-y-y-t-e u B-r-і-e- ----------------------- Vy zhyvyatse u Berlіne?
Áno, bývam v Berlíne. Т-к, ---ы-у ў---р-і-е. Т___ я ж___ ў Б_______ Т-к- я ж-в- ў Б-р-і-е- ---------------------- Так, я жыву ў Берліне. 0
T-k--y- zh-v--u -erl-ne. T___ y_ z____ u B_______ T-k- y- z-y-u u B-r-і-e- ------------------------ Tak, ya zhyvu u Berlіne.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!