Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   cs Minulý čas 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [osmdesát jedna]

Minulý čas 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čeština Prehrať Viac
písať ps-t p___ p-á- ---- psát 0
Písal list. Ps-- -o---. P___ d_____ P-a- d-p-s- ----------- Psal dopis. 0
A ona písala pohľadnicu. A on- p---- p--l-d. A o__ p____ p______ A o-a p-a-a p-h-e-. ------------------- A ona psala pohled. 0
čítať číst č___ č-s- ---- číst 0
Ćítal časopis. Č--l ča-o-is. Č___ č_______ Č-t- č-s-p-s- ------------- Četl časopis. 0
A ona čítala knihu. A -na če-l- k--hu. A o__ č____ k_____ A o-a č-t-a k-i-u- ------------------ A ona četla knihu. 0
vziať, zobrať v--t /--zí- -i v___ / v___ s_ v-í- / v-í- s- -------------- vzít / vzít si 0
Vzal si cigaretu. V-al-si--i-are--. V___ s_ c________ V-a- s- c-g-r-t-. ----------------- Vzal si cigaretu. 0
Vzala si kúsok čokolády. V-ala -- kous-k -o-o-á-y. V____ s_ k_____ č________ V-a-a s- k-u-e- č-k-l-d-. ------------------------- Vzala si kousek čokolády. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. B---n-v-r-ý, a-e---a-byl- vě-n-. B__ n_______ a__ o__ b___ v_____ B-l n-v-r-ý- a-e o-a b-l- v-r-á- -------------------------------- Byl nevěrný, ale ona byla věrná. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. B---l-ný,-------a -----p--n-. B__ l____ a__ o__ b___ p_____ B-l l-n-, a-e o-a b-l- p-l-á- ----------------------------- Byl líný, ale ona byla pilná. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. B-- -----,---- o-a --la-boh---. B__ c_____ a__ o__ b___ b______ B-l c-u-ý- a-e o-a b-l- b-h-t-. ------------------------------- Byl chudý, ale ona byla bohatá. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. Neměl --d-é-p-n-ze, jen -l---. N____ ž____ p______ j__ d_____ N-m-l ž-d-é p-n-z-, j-n d-u-y- ------------------------------ Neměl žádné peníze, jen dluhy. 0
Nemal šťastie, ale smolu. N--ěl --ě--í--jen-smů--. N____ š______ j__ s_____ N-m-l š-ě-t-, j-n s-ů-u- ------------------------ Neměl štěstí, jen smůlu. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Ne-ě- žá-n--ús-ěc---je-----s--c-. N____ ž____ ú______ j__ n________ N-m-l ž-d-ý ú-p-c-, j-n n-ú-p-c-. --------------------------------- Neměl žádný úspěch, jen neúspěch. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. Ne--l-s-oko--ný, n-b-- -e-p-k--e--. N____ s_________ n____ n___________ N-b-l s-o-o-e-ý- n-b-ž n-s-o-o-e-ý- ----------------------------------- Nebyl spokojený, nýbrž nespokojený. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. N---l-š-ast--,--ý-rž----ť-s---. N____ š_______ n____ n_________ N-b-l š-a-t-ý- n-b-ž n-š-a-t-ý- ------------------------------- Nebyl šťastný, nýbrž nešťastný. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. N-b-l -y-pa-ic-ý, -ý--ž--esy------ký. N____ s__________ n____ n____________ N-b-l s-m-a-i-k-, n-b-ž n-s-m-a-i-k-. ------------------------------------- Nebyl sympatický, nýbrž nesympatický. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...