Slovníček fráz

sk V reštaurácii 2   »   no På restaurant 2

30 [tridsať]

V reštaurácii 2

V reštaurácii 2

30 [tretti]

På restaurant 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Jablkovú šťavu, prosím. En-ep-e--i-e, ----. E_ e_________ t____ E- e-l-j-i-e- t-k-. ------------------- En eplejuice, takk. 0
Limonádu, prosím. En bru-,-ta-k. E_ b____ t____ E- b-u-, t-k-. -------------- En brus, takk. 0
Paradajkovú šťavu, prosím. E- t--at-u-c-- ---k. E_ t__________ t____ E- t-m-t-u-c-, t-k-. -------------------- En tomatjuice, takk. 0
Prosím si pohár červeného vína. Jeg v-l --e--e ha-et-g--ss-----in. J__ v__ g_____ h_ e_ g____ r______ J-g v-l g-e-n- h- e- g-a-s r-d-i-. ---------------------------------- Jeg vil gjerne ha et glass rødvin. 0
Prosím si pohár bieleho vína. Je- --l gjerne-h---t-gl-s--hvi-v-n. J__ v__ g_____ h_ e_ g____ h_______ J-g v-l g-e-n- h- e- g-a-s h-i-v-n- ----------------------------------- Jeg vil gjerne ha et glass hvitvin. 0
Prosím si fľašu šampanského. J-g--il--je--e-ha -n-f-a-ke---sser----. J__ v__ g_____ h_ e_ f_____ m__________ J-g v-l g-e-n- h- e- f-a-k- m-s-e-e-d-. --------------------------------------- Jeg vil gjerne ha en flaske musserende. 0
Máš rád(rada) ryby? L--e- -- -i--? L____ d_ f____ L-k-r d- f-s-? -------------- Liker du fisk? 0
Máš rád (rada) hovädzie mäso? Lik----u--ks--jø--? L____ d_ o_________ L-k-r d- o-s-k-ø-t- ------------------- Liker du oksekjøtt? 0
Máš rád (rada) bravčové mäso? Li--r--u-----? L____ d_ s____ L-k-r d- s-i-? -------------- Liker du svin? 0
Dám si niečo bez mäsa. Je- vi--g-e-ne--a---- uten--j-t-. J__ v__ g_____ h_ n__ u___ k_____ J-g v-l g-e-n- h- n-e u-e- k-ø-t- --------------------------------- Jeg vil gjerne ha noe uten kjøtt. 0
Dám si zeleninovú misu. J-g-vi- --er-e -- en-g-ø----kt----r--n. J__ v__ g_____ h_ e_ g_________________ J-g v-l g-e-n- h- e- g-ø-n-a-t-l-e-k-n- --------------------------------------- Jeg vil gjerne ha en grønnsaktallerken. 0
Dám si niečo, čo sa nepripravuje dlho. J-- -il gj------- -o--s-m ik-e-t-r-lan- -i-. J__ v__ g_____ h_ n__ s__ i___ t__ l___ t___ J-g v-l g-e-n- h- n-e s-m i-k- t-r l-n- t-d- -------------------------------------------- Jeg vil gjerne ha noe som ikke tar lang tid. 0
Prosíte si to s ryžou? Vi---- h- ris --l? V__ d_ h_ r__ t___ V-l d- h- r-s t-l- ------------------ Vil du ha ris til? 0
Prosíte si to s cestovinami? Vil--u--a -ast- ---? V__ d_ h_ p____ t___ V-l d- h- p-s-a t-l- -------------------- Vil du ha pasta til? 0
Prosíte si to so zemiakmi? Vil -- h- ---e-er-t--? V__ d_ h_ p______ t___ V-l d- h- p-t-t-r t-l- ---------------------- Vil du ha poteter til? 0
To mi nechutí. D-- -m-ke---kk---o-t. D__ s_____ i___ g____ D-t s-a-e- i-k- g-d-. --------------------- Det smaker ikke godt. 0
Jedlo je studené. M--en--r ----. M____ e_ k____ M-t-n e- k-l-. -------------- Maten er kald. 0
To som si neobjednal. D-t var ---- d-t---g ---ti-t-. D__ v__ i___ d__ j__ b________ D-t v-r i-k- d-t j-g b-s-i-t-. ------------------------------ Det var ikke det jeg bestilte. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + nórčina (1-100) MP3 nórčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk a reklama

Reklama predstavuje osobitnú formu komunikácie. Chce vytvoriť kontakt medzi výrobcom a zákazníkom. Ako každý druh komunikácie má aj reklama svoju dlhú históriu. Už v antike boli propagovaní politici alebo krčmy. Jazyk reklamy využíva zvláštne prvky rétoriky. Keďže má určitý cieľ, ide o plánovanú komunikáciu. Mal by upútať našu pozornosť, vzbudiť náš záujem. Predovšetkým by sme si ale mali propagovaný výrobok chcieť kúpiť. Jazyk reklamy je preto spravidla veľmi jednoduchý. Používa len málo slov a jednoduché slogany. Tým by sme mali byť schopní si obsah dobre zapamätať. Časté sú niektoré slovné druhy ako adjektíva a superlatívy. Opisujú výrobok ako obzvlášť výhodný. Jazyk reklamy je preto väčšinou veľmi pozitívne zafarbený. Zaujímavé je, že jazyk reklamy vždy ovplyvňuje kultúra. Znamená to, že vypovedá veľa o spoločnosti. V mnohých krajinách dnes prevládajú pojmy ako krása a mladosť. Aj slová budúcnosť a istota sa vyskytujú veľmi často. Najmä západné spoločnosti rady používajú angličtinu. Angličtina je považovaná za modernú a medzinárodnú. Preto je vhodná pre technické produkty. Prvky z románskych jazykov sa zase hodia pre pôžitky a vášeň. Používajú sa u potravín alebo kozmetiky. Ten, kto používa dialekt, chce zdôrazniť vlasť a tradíciu. Názvy produktov sú často neologizmy, teda novovzniknuté slová. Väčšinou nemajú žiadny význam, ale dobre znejú. Mnohé názvy produktov môžu ale urobiť doslova dieru do sveta! Z názvu vysávača vzniklo dokonca sloveso - to hoover !