Ц---о----до ---лі-а?
Це потяг до Берліна?
Ц- п-т-г д- Б-р-і-а-
--------------------
Це потяг до Берліна? 0 Tse -o-y-h-----erli--?Tse potyah do Berlina?T-e p-t-a- d- B-r-i-a-----------------------Tse potyah do Berlina?
С-ал---- -а--н у-кінц--п-т-гу.
Спальний вагон у кінці потягу.
С-а-ь-и- в-г-н у к-н-і п-т-г-.
------------------------------
Спальний вагон у кінці потягу. 0 Sp-lʹny-̆--a-on u-k--ts- --tya--.Spalʹnyy- vahon u kintsi potyahu.S-a-ʹ-y-̆ v-h-n u k-n-s- p-t-a-u----------------------------------Spalʹnyy̆ vahon u kintsi potyahu.
А ---ва--н – р-с-оран?---На--оча-к--п---д-.
А де вагон – ресторан? – На початку поїзда.
А д- в-г-н – р-с-о-а-? – Н- п-ч-т-у п-ї-д-.
-------------------------------------------
А де вагон – ресторан? – На початку поїзда. 0 A de vah-n – r--toran--–--a-poc--tku--oïzd-.A de vahon – restoran? – Na pochatku poi-zda.A d- v-h-n – r-s-o-a-? – N- p-c-a-k- p-i-z-a----------------------------------------------A de vahon – restoran? – Na pochatku poïzda.
М---- -----спати -- -и-н-- по-иці?
Можна мені спати на нижній полиці?
М-ж-а м-н- с-а-и н- н-ж-і- п-л-ц-?
----------------------------------
Можна мені спати на нижній полиці? 0 M------me-- --a-y na--y----y- p-ly---?Mozhna meni spaty na nyzhniy- polytsi?M-z-n- m-n- s-a-y n- n-z-n-y- p-l-t-i---------------------------------------Mozhna meni spaty na nyzhniy̆ polytsi?
Можна м-н- с-ат--п-сер-д---?
Можна мені спати посередині?
М-ж-а м-н- с-а-и п-с-р-д-н-?
----------------------------
Можна мені спати посередині? 0 M-z--a----i -pa---pos-r---ni?Mozhna meni spaty poseredyni?M-z-n- m-n- s-a-y p-s-r-d-n-?-----------------------------Mozhna meni spaty poseredyni?
М-ж-а-м--- сп-т- -а в-рх--й по-и--?
Можна мені спати на верхній полиці?
М-ж-а м-н- с-а-и н- в-р-н-й п-л-ц-?
-----------------------------------
Можна мені спати на верхній полиці? 0 M-z--- --ni -p-ty ---v---h--y̆ ------i?Mozhna meni spaty na verkhniy- polytsi?M-z-n- m-n- s-a-y n- v-r-h-i-̆ p-l-t-i----------------------------------------Mozhna meni spaty na verkhniy̆ polytsi?
Ко-- -- --д-мо -а--ордоні?
Коли ми будемо на кордоні?
К-л- м- б-д-м- н- к-р-о-і-
--------------------------
Коли ми будемо на кордоні? 0 Ko-- -- ---e-o-na---rdo--?Koly my budemo na kordoni?K-l- m- b-d-m- n- k-r-o-i---------------------------Koly my budemo na kordoni?
Як --вг---р---------дк- -- Бе--ін-?
Як довго триває поїздка до Берліна?
Я- д-в-о т-и-а- п-ї-д-а д- Б-р-і-а-
-----------------------------------
Як довго триває поїздка до Берліна? 0 Yak--o-----ryvaye p-i---k- do B-r---a?Yak dovho tryvaye poi-zdka do Berlina?Y-k d-v-o t-y-a-e p-i-z-k- d- B-r-i-a---------------------------------------Yak dovho tryvaye poïzdka do Berlina?
Т-т--о-на-п--с-- -- -оп---?
Тут можна поїсти та попити?
Т-т м-ж-а п-ї-т- т- п-п-т-?
---------------------------
Тут можна поїсти та попити? 0 T-- mo-hn- -o-̈--y -- ----ty?Tut mozhna poi-sty ta popyty?T-t m-z-n- p-i-s-y t- p-p-t-?-----------------------------Tut mozhna poïsty ta popyty?
Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa.
Dospeli k tomu vývojoví psychológovia.
Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier.
Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku.
Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú.
Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí.
Získavajú tým veľa dôležitých informácií.
Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní.
Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity.
Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom.
Potom totiž opäť začnú čítať z pier.
Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky.
Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať.
Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg.
Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia.
Deti teda dostávajú spätnú väzbu.
Pre malé deti je veľmi dôležitá.
Vedia, že im rozumiete.
A to ich motivuje.
Rady potom v učení pokračujú.
Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety.
To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie.
Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku.
Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku.
Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie.
Dávali pri nich aj väčší pozor.
Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké.
Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!