Да -и-j---о-во- -а Б-рлин?
Д_ л_ j_ т_ в__ з_ Б______
Д- л- j- т- в-з з- Б-р-и-?
--------------------------
Да ли je то воз за Берлин? 0 D---i je t--voz -- B--l-n?D_ l_ j_ t_ v__ z_ B______D- l- j- t- v-z z- B-r-i-?--------------------------Da li je to voz za Berlin?
К-да с-иже-в-------р-ин?
К___ с____ в__ у Б______
К-д- с-и-е в-з у Б-р-и-?
------------------------
Када стиже воз у Берлин? 0 K-da -tiže --z---Be----?K___ s____ v__ u B______K-d- s-i-e v-z u B-r-i-?------------------------Kada stiže voz u Berlin?
М---и- да -- ---моје мес--.
М_____ д_ ј_ т_ м___ м_____
М-с-и- д- ј- т- м-ј- м-с-о-
---------------------------
Мислим да је то моје место. 0 M-sli- -a -- to-mo----es--.M_____ d_ j_ t_ m___ m_____M-s-i- d- j- t- m-j- m-s-o----------------------------Mislim da je to moje mesto.
А --- је --гон--а руча--њ-? – Н---о-етку.
А г__ ј_ в____ з_ р________ – Н_ п_______
А г-е ј- в-г-н з- р-ч-в-њ-? – Н- п-ч-т-у-
-----------------------------------------
А где је вагон за ручавање? – На почетку. 0 A gde -e -a--n-z---u-----je? - -a-p-č-tk-.A g__ j_ v____ z_ r_________ – N_ p_______A g-e j- v-g-n z- r-č-v-n-e- – N- p-č-t-u-------------------------------------------A gde je vagon za ručavanje? – Na početku.
Мо-у-ли ----а-и у ---ди-и?
М___ л_ с______ у с_______
М-г- л- с-а-а-и у с-е-и-и-
--------------------------
Могу ли спавати у средини? 0 M-g-----s-av-ti u---e-in-?M___ l_ s______ u s_______M-g- l- s-a-a-i u s-e-i-i---------------------------Mogu li spavati u sredini?
М--- ---с- овде -об-т- нешт--за јес-и и -ит-?
М___ л_ с_ о___ д_____ н____ з_ ј____ и п____
М-ж- л- с- о-д- д-б-т- н-ш-о з- ј-с-и и п-т-?
---------------------------------------------
Може ли се овде добити нешто за јести и пити? 0 M-že-l- -e ovd- -o-it- -eš-o-z--jesti---pi-i?M___ l_ s_ o___ d_____ n____ z_ j____ i p____M-ž- l- s- o-d- d-b-t- n-š-o z- j-s-i i p-t-?---------------------------------------------Može li se ovde dobiti nešto za jesti i piti?
Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa.
Dospeli k tomu vývojoví psychológovia.
Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier.
Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku.
Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú.
Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí.
Získavajú tým veľa dôležitých informácií.
Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní.
Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity.
Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom.
Potom totiž opäť začnú čítať z pier.
Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky.
Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať.
Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg.
Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia.
Deti teda dostávajú spätnú väzbu.
Pre malé deti je veľmi dôležitá.
Vedia, že im rozumiete.
A to ich motivuje.
Rady potom v učení pokračujú.
Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety.
To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie.
Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku.
Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku.
Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie.
Dávali pri nich aj väčší pozor.
Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké.
Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!