Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   mk Во воз

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [триесет и четири]

34 [triyesyet i chyetiri]

Во воз

Vo voz

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Д--и---а-- -о-от --------н? Д___ о__ е в____ з_ Б______ Д-л- о-а е в-з-т з- Б-р-и-? --------------------------- Дали ова е возот за Берлин? 0
D-l---v- -e-v---t ----y--l-n? D___ o__ y_ v____ z_ B_______ D-l- o-a y- v-z-t z- B-e-l-n- ----------------------------- Dali ova ye vozot za Byerlin?
Kedy odchádza vlak? Кога--р-ну-а в--от? К___ т______ в_____ К-г- т-г-у-а в-з-т- ------------------- Кога тргнува возот? 0
Kogua-t--u-oova-----t? K____ t________ v_____ K-g-a t-g-n-o-a v-z-t- ---------------------- Kogua trgunoova vozot?
Kedy príde vlak do Berlína? Ког--пр--т-г-------з---во--ер---? К___ п__________ в____ в_ Б______ К-г- п-и-т-г-у-а в-з-т в- Б-р-и-? --------------------------------- Кога пристигнува возот во Берлин? 0
K--u--p-i--i---oo-- -o-o---o -y-rl-n? K____ p____________ v____ v_ B_______ K-g-a p-i-t-g-n-o-a v-z-t v- B-e-l-n- ------------------------------------- Kogua pristigunoova vozot vo Byerlin?
Prepáčte, môžem prejsť? Пр-ст-т-,---еам--и--а-по-и---? П________ с____ л_ д_ п_______ П-о-т-т-, с-е-м л- д- п-м-н-м- ------------------------------ Простете, смеам ли да поминам? 0
Pro--yet-e, --y-am ----a p-minam? P__________ s_____ l_ d_ p_______ P-o-t-e-y-, s-y-a- l- d- p-m-n-m- --------------------------------- Prostyetye, smyeam li da pominam?
Myslím si, že to je moje miesto. Ми---м -е-- о-----м---о мес--. М_____ д___ о__ е м____ м_____ М-с-а- д-к- о-а е м-е-о м-с-о- ------------------------------ Мислам дека ова е моето место. 0
Mi-l-- dy--a o-a ----oy--- --es--. M_____ d____ o__ y_ m_____ m______ M-s-a- d-e-a o-a y- m-y-t- m-e-t-. ---------------------------------- Mislam dyeka ova ye moyeto myesto.
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Ми--ам---к- В-е -ед-те -а--о--о ме-т-. М_____ д___ В__ с_____ н_ м____ м_____ М-с-а- д-к- В-е с-д-т- н- м-е-о м-с-о- -------------------------------------- Мислам дека Вие седите на моето место. 0
M----m ---k---iye -yedit-e na --y-to -y-s-o. M_____ d____ V___ s_______ n_ m_____ m______ M-s-a- d-e-a V-y- s-e-i-y- n- m-y-t- m-e-t-. -------------------------------------------- Mislam dyeka Viye syeditye na moyeto myesto.
Kde je lôžkový vozeň? К--е-- --гон-- -- ---ење? К___ е в______ з_ с______ К-д- е в-г-н-т з- с-и-њ-? ------------------------- Каде е вагонот за спиење? 0
Kadye--e-v--uon-t -a -p-y--y-? K____ y_ v_______ z_ s________ K-d-e y- v-g-o-o- z- s-i-e-y-? ------------------------------ Kadye ye vaguonot za spiyeњye?
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. Ва-оно---------њ--е н- ----от о- воз--. В______ з_ с_____ е н_ к_____ о_ в_____ В-г-н-т з- с-и-њ- е н- к-а-о- о- в-з-т- --------------------------------------- Вагонот за спиење е на крајот од возот. 0
Va----ot-za spiyeњy- -- -a ---ј---od -oz-t. V_______ z_ s_______ y_ n_ k_____ o_ v_____ V-g-o-o- z- s-i-e-y- y- n- k-a-o- o- v-z-t- ------------------------------------------- Vaguonot za spiyeњye ye na kraјot od vozot.
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. А----- е--аг--от--а ----ње- ---а-----т--от. А к___ е в______ з_ ј______ – Н_ п_________ А к-д- е в-г-н-т з- ј-д-њ-? – Н- п-ч-т-к-т- ------------------------------------------- А каде е вагонот за јадење? – На почетокот. 0
A kad----- --gu--o- -a-јadye-----–--a po-hyetok--. A k____ y_ v_______ z_ ј________ – N_ p___________ A k-d-e y- v-g-o-o- z- ј-d-e-y-? – N- p-c-y-t-k-t- -------------------------------------------------- A kadye ye vaguonot za јadyeњye? – Na pochyetokot.
Môžem spať dole? Можа--л---а спи--м-д---? М____ л_ д_ с_____ д____ М-ж-м л- д- с-и-а- д-л-? ------------------------ Можам ли да спијам долу? 0
M--am-li-da -piјam---l-o? M____ l_ d_ s_____ d_____ M-ʐ-m l- d- s-i-a- d-l-o- ------------------------- Moʐam li da spiјam doloo?
Môžem spať v strede? М---м-------с----- во с-еди--т-? М____ л_ д_ с_____ в_ с_________ М-ж-м л- д- с-и-а- в- с-е-и-а-а- -------------------------------- Можам ли да спијам во средината? 0
Moʐa- -i-d- -p---- v--sr-ed-n-t-? M____ l_ d_ s_____ v_ s__________ M-ʐ-m l- d- s-i-a- v- s-y-d-n-t-? --------------------------------- Moʐam li da spiјam vo sryedinata?
Môžem spať hore? Можа---- д----и--м го--? М____ л_ д_ с_____ г____ М-ж-м л- д- с-и-а- г-р-? ------------------------ Можам ли да спијам горе? 0
Moʐ----i--- --i--- guo-ye? M____ l_ d_ s_____ g______ M-ʐ-m l- d- s-i-a- g-o-y-? -------------------------- Moʐam li da spiјam guorye?
Kedy budeme na hranici? Ко-а ќе-би--ме на --ан----а? К___ ќ_ б_____ н_ г_________ К-г- ќ- б-д-м- н- г-а-и-а-а- ---------------------------- Кога ќе бидеме на границата? 0
Ko--a --y- b-dyemye-na--ur--------? K____ k___ b_______ n_ g___________ K-g-a k-y- b-d-e-y- n- g-r-n-t-a-a- ----------------------------------- Kogua kjye bidyemye na guranitzata?
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Ко--у----г- --а--пат-вањ--о--о --рли-? К____ д____ т___ п_________ д_ Б______ К-л-у д-л-о т-а- п-т-в-њ-т- д- Б-р-и-? -------------------------------------- Колку долго трае патувањето до Берлин? 0
K----o -ol-uo-tray- --to---њ-et- -o--y---i-? K_____ d_____ t____ p___________ d_ B_______ K-l-o- d-l-u- t-a-e p-t-o-a-y-t- d- B-e-l-n- -------------------------------------------- Kolkoo dolguo traye patoovaњyeto do Byerlin?
Má vlak meškanie? Дал- --з-т д-ц--? Д___ в____ д_____ Д-л- в-з-т д-ц-и- ----------------- Дали возот доцни? 0
D-l---o--t--otz--? D___ v____ d______ D-l- v-z-t d-t-n-? ------------------ Dali vozot dotzni?
Máte niečo na čítanie? Им-т- ли нешт- -- ч-та-е? И____ л_ н____ з_ ч______ И-а-е л- н-ш-о з- ч-т-њ-? ------------------------- Имате ли нешто за читање? 0
Imat-- ---nyes-to za ch-t---e? I_____ l_ n______ z_ c________ I-a-y- l- n-e-h-o z- c-i-a-y-? ------------------------------ Imatye li nyeshto za chitaњye?
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? М--е-ли ч--е- ---е-д---о----н---- ---ја-е-е и-за-----е? М___ л_ ч____ о___ д_ д____ н____ з_ ј_____ и з_ п_____ М-ж- л- ч-в-к о-д- д- д-б-е н-ш-о з- ј-д-њ- и з- п-е-е- ------------------------------------------------------- Може ли човек овде да добие нешто за јадење и за пиење? 0
M-ʐye-li ---vye- ----e -a -o------y--h-o za -ad---ye-i--- ----њ--? M____ l_ c______ o____ d_ d_____ n______ z_ ј_______ i z_ p_______ M-ʐ-e l- c-o-y-k o-d-e d- d-b-y- n-e-h-o z- ј-d-e-y- i z- p-y-њ-e- ------------------------------------------------------------------ Moʐye li chovyek ovdye da dobiye nyeshto za јadyeњye i za piyeњye?
Zobudili by ste ma o 7.00? Да-и -и--е----б-д-л- ---7.0--ч---- В- м-л-м? Д___ б_ м_ р________ в_ 7___ ч____ В_ м_____ Д-л- б- м- р-з-у-и-е в- 7-0- ч-с-т В- м-л-м- -------------------------------------------- Дали би ме разбудиле во 7.00 часот Ве молам? 0
D-----i my--r-z-----l-e-v--7.-- ---sot V---m-la-? D___ b_ m__ r__________ v_ 7___ c_____ V__ m_____ D-l- b- m-e r-z-o-d-l-e v- 7-0- c-a-o- V-e m-l-m- ------------------------------------------------- Dali bi mye razboodilye vo 7.00 chasot Vye molam?

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!