Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   ca Passat 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [vuitanta-u]

Passat 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
písať e-c-iure e_______ e-c-i-r- -------- escriure 0
Písal list. E-- va -s--i-r- una --r-a. E__ v_ e_______ u__ c_____ E-l v- e-c-i-r- u-a c-r-a- -------------------------- Ell va escriure una carta. 0
A ona písala pohľadnicu. I e------ -----u-- u-- p-s-a-. I e___ v_ e_______ u__ p______ I e-l- v- e-c-i-r- u-a p-s-a-. ------------------------------ I ella va escriure una postal. 0
čítať lle-ir l_____ l-e-i- ------ llegir 0
Ćítal časopis. E-l--legia u------i-ta. E__ l_____ u__ r_______ E-l l-e-i- u-a r-v-s-a- ----------------------- Ell llegia una revista. 0
A ona čítala knihu. I-el---l-e----un -libre. I e___ l_____ u_ l______ I e-l- l-e-i- u- l-i-r-. ------------------------ I ella llegia un llibre. 0
vziať, zobrať p-endr-----ga-ar p______ / a_____ p-e-d-e / a-a-a- ---------------- prendre / agafar 0
Vzal si cigaretu. El- va--re--r- -n --g-rret. E__ v_ p______ u_ c________ E-l v- p-e-d-e u- c-g-r-e-. --------------------------- Ell va prendre un cigarret. 0
Vzala si kúsok čokolády. E-la v- -g-fa- -n ---s -------l---. E___ v_ a_____ u_ t___ d_ x________ E-l- v- a-a-a- u- t-o- d- x-c-l-t-. ----------------------------------- Ella va agafar un tros de xocolata. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. El--e-a-inf--e-, p--- ---- e-a ----l. E__ e__ i_______ p___ e___ e__ f_____ E-l e-a i-f-d-l- p-r- e-l- e-a f-d-l- ------------------------------------- Ell era infidel, però ella era fidel. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Ell--r- ma-dró-- però---l--era--reba-la-or-. E__ e__ m_______ p___ e___ e__ t____________ E-l e-a m-n-r-s- p-r- e-l- e-a t-e-a-l-d-r-. -------------------------------------------- Ell era mandrós, però ella era treballadora. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Ell era -obre--p-rò-e-l----a--i-a. E__ e__ p_____ p___ e___ e__ r____ E-l e-a p-b-e- p-r- e-l- e-a r-c-. ---------------------------------- Ell era pobre, però ella era rica. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. Ell-n--te-ia din--s, si-ó deu---. E__ n_ t____ d______ s___ d______ E-l n- t-n-a d-n-r-, s-n- d-u-e-. --------------------------------- Ell no tenia diners, sinó deutes. 0
Nemal šťastie, ale smolu. Ell-no ten-a-so-t- -------l--sor-. E__ n_ t____ s____ s___ m___ s____ E-l n- t-n-a s-r-, s-n- m-l- s-r-. ---------------------------------- Ell no tenia sort, sinó mala sort. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Ell-----e--a-èxit--s--ó --a-as---. E__ n_ t____ è____ s___ f_________ E-l n- t-n-a è-i-, s-n- f-a-a-s-s- ---------------------------------- Ell no tenia èxit, sinó fracassos. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. El- -o-er--f-liç, s--ó-i--e-iç. E__ n_ e__ f_____ s___ i_______ E-l n- e-a f-l-ç- s-n- i-f-l-ç- ------------------------------- Ell no era feliç, sinó infeliç. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. E-- n---e-ia -or------ó----a-so--. E__ n_ t____ s____ s___ m___ s____ E-l n- t-n-a s-r-, s-n- m-l- s-r-. ---------------------------------- Ell no tenia sort, sinó mala sort. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. El--no -----imp-ti---s-n- an-i-àtic. E__ n_ e__ s________ s___ a_________ E-l n- e-a s-m-à-i-, s-n- a-t-p-t-c- ------------------------------------ Ell no era simpàtic, sinó antipàtic. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...