Slovníček fráz

sk Čísla   »   ca Numeros

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [set]

Numeros

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Počítam: (J-)----p--: (___ c______ (-o- c-m-t-: ------------ (Jo) compto: 0
jeden, dva, tri U, ---,-t--s U_ d___ t___ U- d-s- t-e- ------------ U, dos, tres 0
Počítam do troch. (-o) co---- -i---a--r-s. (___ c_____ f___ a t____ (-o- c-m-t- f-n- a t-e-. ------------------------ (Jo) compto fins a tres. 0
Počítam ďalej: (--) s----ix- ----tant: (___ s_______ c________ (-o- s-g-e-x- c-m-t-n-: ----------------------- (Jo) segueixo comptant: 0
štyri, päť, šesť, quatre- ci--- sis, q______ c____ s___ q-a-r-, c-n-, s-s- ------------------ quatre, cinc, sis, 0
sedem, osem, deväť s-t- -u--- --u s___ v____ n__ s-t- v-i-, n-u -------------- set, vuit, nou 0
Počítam. J--co-p--. J_ c______ J- c-m-t-. ---------- Jo compto. 0
Počítaš. Tu-------s. T_ c_______ T- c-m-t-s- ----------- Tu comptes. 0
Počíta. E-- ----ta. E__ c______ E-l c-m-t-. ----------- Ell compta. 0
Jeden. Prvý. U- El-pr--er. U_ E_ p______ U- E- p-i-e-. ------------- U. El primer. 0
Dva. Druhý. D------ ---on. D___ E_ s_____ D-s- E- s-g-n- -------------- Dos. El segon. 0
Tri. Tretí. T-es. ---t-rce-. T____ E_ t______ T-e-. E- t-r-e-. ---------------- Tres. El tercer. 0
Štyri. Štvrtý. Qu--r-- E--q----. Q______ E_ q_____ Q-a-r-. E- q-a-t- ----------------- Quatre. El quart. 0
Päť. Piaty. Ci--- -l cin-u-. C____ E_ c______ C-n-. E- c-n-u-. ---------------- Cinc. El cinquè. 0
Šesť. Šiesty. Si-- El-s--è. S___ E_ s____ S-s- E- s-s-. ------------- Sis. El sisè. 0
Sedem. Siedmy. S--. E- --tè. S___ E_ s____ S-t- E- s-t-. ------------- Set. El setè. 0
Osem. Ôsmy. Vuit. El-vu--è. V____ E_ v_____ V-i-. E- v-i-è- --------------- Vuit. El vuitè. 0
Deväť. Deviaty. N-u.-------è. N___ E_ n____ N-u- E- n-v-. ------------- Nou. El novè. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!