Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 3   »   ca Conversa 3

22 [dvadsaťdva]

Krátky rozhovor 3

Krátky rozhovor 3

22 [vint-i-dos]

Conversa 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Fajčíte? Fu-- v--tè? F___ v_____ F-m- v-s-è- ----------- Fuma vostè? 0
Niekedy som fajčil. Aba--, -í. A_____ s__ A-a-s- s-. ---------- Abans, sí. 0
Ale teraz už nefajčím. P--- a-- -- no fumo. P___ a__ j_ n_ f____ P-r- a-a j- n- f-m-. -------------------- Però ara ja no fumo. 0
Bude vám vadiť, ak budem fajčiť? Li impo-----i fumo? L_ i______ s_ f____ L- i-p-r-a s- f-m-? ------------------- Li importa si fumo? 0
Vôbec nie. N-- n--ge-s. N__ n_ g____ N-, n- g-n-. ------------ No, no gens. 0
Nevadí mi to. N- -----lest- -a-. N_ e_ m______ p___ N- e- m-l-s-a p-s- ------------------ No em molesta pas. 0
Prosíte si niečo na pitie? Que -ol --s-----eure? Q__ v__ r__ d_ b_____ Q-e v-l r-s d- b-u-e- --------------------- Que vol res de beure? 0
Koňak? U- co-y--? U_ c______ U- c-n-a-? ---------- Un conyac? 0
Nie, radšej pivo. N-- -é--a-i-- una-ce-v--a. N__ m__ a____ u__ c_______ N-, m-s a-i-t u-a c-r-e-a- -------------------------- No, més aviat una cervesa. 0
Cestujete veľa? Que-viat---m-l--v-st-? Q__ v_____ m___ v_____ Q-e v-a-j- m-l- v-s-è- ---------------------- Que viatja molt vostè? 0
Áno, väčšinou sú to služobné cesty. Sí- -erò s---so---t----iatg-s--e --g-c-s. S__ p___ s__ s_______ v______ d_ n_______ S-, p-r- s-n s-b-e-o- v-a-g-s d- n-g-c-s- ----------------------------------------- Sí, però són sobretot viatges de negocis. 0
Ale teraz sme tu na dovolenke. Però --a-fem v-c---es. P___ a__ f__ v________ P-r- a-a f-m v-c-n-e-. ---------------------- Però ara fem vacances. 0
To je ale horúčava! Qu-n---a--r! Q____ c_____ Q-i-a c-l-r- ------------ Quina calor! 0
Áno, dnes je skutočne veľmi horúco. Sí,--vui-----o-t--c-lo-. S__ a___ f_ m____ c_____ S-, a-u- f- m-l-a c-l-r- ------------------------ Sí, avui fa molta calor. 0
Poďme na balkón. An-m al---lc-. A___ a_ b_____ A-e- a- b-l-ó- -------------- Anem al balcó. 0
Zajtra tu bude párty. D-----i----rà ----fe--a. D___ h_ h____ u__ f_____ D-m- h- h-u-à u-a f-s-a- ------------------------ Demà hi haurà una festa. 0
Prídete tiež? Q-e vo- -en-r t-mbé? Q__ v__ v____ t_____ Q-e v-l v-n-r t-m-é- -------------------- Que vol venir també? 0
Áno, tiež sme pozvaní. S-, t-m-é-hi---m -o--i-a--. S__ t____ h_ s__ c_________ S-, t-m-é h- s-m c-n-i-a-s- --------------------------- Sí, també hi som convidats. 0

Jazyk a písmo

Každý jazyk slúži na dorozumievanie medzi ľuďmi. Ak hovoríme, vyjadrujeme, čo si myslíme a čo cítime. Pritom nie vždy dodržiavame pravidlá nášho jazyka. Používame svoj vlastný jazyk, hovorový jazyk. V písanom jazyku je to inak. V ňom sa odrážajú všetky pravidlá nášho jazyka. Až písmo povyšuje jazyk na skutočný jazyk. Robí jazyk viditeľným. Písmom sa celé tisícročia odovzdávalo poznanie. Preto je písmo základom vyspelej kultúry. Prvé písmo bolo objavené pred viac ako 5 000 rokmi. Bolo to klinové písmo Sumerov. Otláčalo sa do tabuliek z hliny. Toto klinové písmo sa používalo tri tisícky rokov. Približne rovnako dlho existovali hieroglyfy starých Egypťanov. Tie skúmala celá rada vedcov. Hieroglyfy predstavujú relatívne komplikovaný systém písma. Vynájdené však bolo pravdepodobne z úplne jednoduchého dôvodu. Vtedajší Egypt bola obrovská ríša s mnohými obyvateľmi. Každodenný život a predovšetkým hospodárstvo bolo nutné organizovať. Bolo potrebné efektívne spravovať dane a účty. Preto vyvinuli starí Egypťania svoje písmové znaky. Naproti tomu abecedné systémy písma vedú späť k Sumerom. Každé písmo napovie veľa o ľuďoch, ktorí ho používali. Každý národ má okrem toho v písme vlastné znaky. Ručne písané písmo však bohužiaľ stále viac ustupuje. Vďaka modernej technike je takmer zbytočné. Preto: nielen hovorte, ale občas zase niečo napíšte!