Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   ca A la discoteca

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [quaranta-sis]

A la discoteca

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? És lliur- -q-est--ei--t? É_ l_____ a_____ s______ É- l-i-r- a-u-s- s-i-n-? ------------------------ És lliure aquest seient? 0
Smiem si k Vám sadnúť? P-- -e----a---e- cost-t? P__ s____ a_ t__ c______ P-c s-u-e a- t-u c-s-a-? ------------------------ Puc seure al teu costat? 0
Iste. B-n -eg-r. B__ s_____ B-n s-g-r- ---------- Ben segur. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? Com --o---la----ica? C__ t____ l_ m______ C-m t-o-a l- m-s-c-? -------------------- Com troba la música? 0
Je trochu hlasná. U-a-mica --ss- --r--. U__ m___ m____ f_____ U-a m-c- m-s-a f-r-a- --------------------- Una mica massa forta. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. A-- b---l--ba-d- toc---o-t bé. A__ b__ l_ b____ t___ m___ b__ A-a b-, l- b-n-a t-c- m-l- b-. ------------------------------ Ara bé, la banda toca molt bé. 0
Chodievate sem často? Ve s--i-t --uí ----è? V_ s_____ a___ v_____ V- s-v-n- a-u- v-s-è- --------------------- Ve sovint aquí vostè? 0
Nie, toto je prvý raz. No- és l- pri---a-v--a--. N__ é_ l_ p______ v______ N-, é- l- p-i-e-a v-g-d-. ------------------------- No, és la primera vegada. 0
Ešte som tu nebol. En-ara--- ---h-vi- -i--ut. E_____ n_ h_ h____ v______ E-c-r- n- h- h-v-a v-n-u-. -------------------------- Encara no hi havia vingut. 0
Zatancujete si? Vo- --l--r? V__ b______ V-l b-l-a-? ----------- Vol ballar? 0
Možno neskôr. M-- tar-- ---ser. M__ t____ p______ M-s t-r-, p-t-e-. ----------------- Més tard, potser. 0
Neviem tak dobre tancovať. No -é ---la---ai-- b-. N_ s_ b_____ g____ b__ N- s- b-l-a- g-i-e b-. ---------------------- No sé ballar gaire bé. 0
To je celkom jednoduché. É- -o-t-f---l. É_ m___ f_____ É- m-l- f-c-l- -------------- És molt fàcil. 0
Ukážem Vám to. Li --c-e-se--a-. L_ p__ e________ L- p-c e-s-n-a-. ---------------- Li puc ensenyar. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. No--m----- --- alt---d-a. N__ m_____ u__ a____ d___ N-, m-l-o- u-a a-t-a d-a- ------------------------- No, millor una altra dia. 0
Čakáte na niekoho? Est- e----ant --g-? E___ e_______ a____ E-t- e-p-r-n- a-g-? ------------------- Està esperant algú? 0
Áno, na môjho priateľa. Sí- el-m-u ---c-- x-c--. S__ e_ m__ a___ / x_____ S-, e- m-u a-i- / x-c-t- ------------------------ Sí, el meu amic / xicot. 0
Tam vzadu už prichádza! Ja h--a----- -’a--- al-fo-s! J_ h_ a_____ d_____ a_ f____ J- h- a-r-b- d-a-l- a- f-n-! ---------------------------- Ja hi arriba d’allà al fons! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!