Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   ca Al restaurant 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [trenta-dos]

Al restaurant 4

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. U-- porc-ó -e-------s ---g------m--q-et--p. U__ p_____ d_ p______ f_______ a__ q_______ U-a p-r-i- d- p-t-t-s f-e-i-e- a-b q-e-x-p- ------------------------------------------- Una porció de patates fregides amb quetxup. 0
A dvakrát s majonézou. I--u---am- --i-ne--. I d___ a__ m________ I d-e- a-b m-i-n-s-. -------------------- I dues amb maionesa. 0
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. I --es -a-sit--------ad-s-a---m-st-s-a. I t___ s________ t_______ a__ m________ I t-e- s-l-i-x-s t-r-a-e- a-b m-s-a-s-. --------------------------------------- I tres salsitxes torrades amb mostassa. 0
Akú máte zeleninu? Q-i-e- --rd---- -en-u? Q_____ v_______ t_____ Q-i-e- v-r-u-e- t-n-u- ---------------------- Quines verdures teniu? 0
Máte fazuľu? Q-e -eniu--ong--e- / fe-ols? Q__ t____ m_______ / f______ Q-e t-n-u m-n-e-e- / f-s-l-? ---------------------------- Que teniu mongetes / fesols? 0
Máte karfiol? Q-e--en---c-li--o-? Q__ t____ c________ Q-e t-n-u c-l-f-o-? ------------------- Que teniu coliflor? 0
Rád /-a jem kukuricu. M---ra----l-b--- -- --r-. M_______ e_ b___ d_ m____ M-a-r-d- e- b-a- d- m-r-. ------------------------- M’agrada el blat de moro. 0
Rád /-a jem uhorky. M’a-r--a-e- -o-omb--. M_______ e_ c________ M-a-r-d- e- c-g-m-r-. --------------------- M’agrada el cogombre. 0
Rád /-a jem paradajky. M--g-a----el- to--quet-. M________ e__ t_________ M-a-r-d-n e-s t-m-q-e-s- ------------------------ M’agraden els tomàquets. 0
Aj Vy máte radi pór? T--bé-----gr--a -l-p-rr-? T____ l_ a_____ e_ p_____ T-m-é l- a-r-d- e- p-r-o- ------------------------- També li agrada el porro? 0
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? Ta--é ------a-a-l--x--rut? T____ l_ a_____ l_ x______ T-m-é l- a-r-d- l- x-c-u-? -------------------------- També li agrada la xucrut? 0
Aj Vy máte radi šošovicu? T--b--li--g----n-les---en--ll--? T____ l_ a______ l__ l__________ T-m-é l- a-r-d-n l-s l-e-t-l-e-? -------------------------------- També li agraden les llentilles? 0
Máš tiež rád mrkvu? Tamb--t’a-raden-les -a--a----es? T____ t________ l__ p___________ T-m-é t-a-r-d-n l-s p-s-a-a-u-s- -------------------------------- També t’agraden les pastanagues? 0
Máš tiež rád brokolicu? Ta-bé--’-gr--- el b-ò--i-? T____ t_______ e_ b_______ T-m-é t-a-r-d- e- b-ò-u-l- -------------------------- També t’agrada el bròquil? 0
Máš tiež rád papriku? Tamb- t’-g---- ---------? T____ t_______ e_ p______ T-m-é t-a-r-d- e- p-b-o-? ------------------------- També t’agrada el pebrot? 0
Nemám rád (rada) cibuľu. No m’-gr-da-la-ceba. N_ m_______ l_ c____ N- m-a-r-d- l- c-b-. -------------------- No m’agrada la ceba. 0
Nemám rád /-a olivy. No--’ag-ade- les--l-ve-. N_ m________ l__ o______ N- m-a-r-d-n l-s o-i-e-. ------------------------ No m’agraden les olives. 0
Nemám rád /-a huby. No m’--ra-----l- -ole--. N_ m________ e__ b______ N- m-a-r-d-n e-s b-l-t-. ------------------------ No m’agraden els bolets. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + katalánčina (1-100) MP3 katalánčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!