Slovníček fráz

sk V prírode   »   ca Al camp

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [vint-i-sis]

Al camp

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? V----all- -a t--re? Veus allà la torre? V-u- a-l- l- t-r-e- ------------------- Veus allà la torre? 0
Vidíš tamten vrch? Veu- all---------an-a? Veus allà la muntanya? V-u- a-l- l- m-n-a-y-? ---------------------- Veus allà la muntanya? 0
Vidíš tamtú dedinu? V--- a--à -- --ble? Veus allà el poble? V-u- a-l- e- p-b-e- ------------------- Veus allà el poble? 0
Vidíš tamtú rieku? V-u- -l-- el ri-? Veus allà el riu? V-u- a-l- e- r-u- ----------------- Veus allà el riu? 0
Vidíš tamten most? V--s all--e--p---? Veus allà el pont? V-u- a-l- e- p-n-? ------------------ Veus allà el pont? 0
Vidíš tamto jazero? V-u- ---- el lla-? Veus allà el llac? V-u- a-l- e- l-a-? ------------------ Veus allà el llac? 0
Tamten vták sa mi páči. M-a--a---aque-l --e-l. M’agrada aquell ocell. M-a-r-d- a-u-l- o-e-l- ---------------------- M’agrada aquell ocell. 0
Tamten strom sa mi páči. M’agra-a aq-ell----re. M’agrada aquell arbre. M-a-r-d- a-u-l- a-b-e- ---------------------- M’agrada aquell arbre. 0
Tamten kameň sa mi páči. M-a---d- aq--st- --dr-. M’agrada aquesta pedra. M-a-r-d- a-u-s-a p-d-a- ----------------------- M’agrada aquesta pedra. 0
Tamten park sa mi páči. M-----d---q--ll-p--c. M’agrada aquell parc. M-a-r-d- a-u-l- p-r-. --------------------- M’agrada aquell parc. 0
Tamtá záhrada sa mi páči. M’-gr----aq-ell---r--. M’agrada aquell jardí. M-a-r-d- a-u-l- j-r-í- ---------------------- M’agrada aquell jardí. 0
Tamten kvet sa mi páči. M’----d--a---sta ---r. M’agrada aquesta flor. M-a-r-d- a-u-s-a f-o-. ---------------------- M’agrada aquesta flor. 0
Páči sa mi to. H- -------o-ic. Ho trobo bonic. H- t-o-o b-n-c- --------------- Ho trobo bonic. 0
Je to zaujímavé. Em -e-b---int-r-----t. Em sembla interessant. E- s-m-l- i-t-r-s-a-t- ---------------------- Em sembla interessant. 0
Je to nádherné. H---r-bo -e--v---ós. Ho trobo meravellós. H- t-o-o m-r-v-l-ó-. -------------------- Ho trobo meravellós. 0
Je to škaredé. Em-----la lle--. Em sembla lleig. E- s-m-l- l-e-g- ---------------- Em sembla lleig. 0
Je to nudné. E- --m--a a-o----. Em sembla avorrit. E- s-m-l- a-o-r-t- ------------------ Em sembla avorrit. 0
Je to hrozné. Em---m--- horrib--. Em sembla horrible. E- s-m-l- h-r-i-l-. ------------------- Em sembla horrible. 0

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!