Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   da Datid 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [enogfirs]

Datid 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
písať skrive s_____ s-r-v- ------ skrive 0
Písal list. Han ---e- -- ---v. H__ s____ e_ b____ H-n s-r-v e- b-e-. ------------------ Han skrev et brev. 0
A ona písala pohľadnicu. Og -u- -k--v-et-k---. O_ h__ s____ e_ k____ O- h-n s-r-v e- k-r-. --------------------- Og hun skrev et kort. 0
čítať læ-e l___ l-s- ---- læse 0
Ćítal časopis. Ha----st-----uge--a-. H__ l____ e_ u_______ H-n l-s-e e- u-e-l-d- --------------------- Han læste et ugeblad. 0
A ona čítala knihu. Og --- læ-t- e-----. O_ h__ l____ e_ b___ O- h-n l-s-e e- b-g- -------------------- Og hun læste en bog. 0
vziať, zobrať ta-e t___ t-g- ---- tage 0
Vzal si cigaretu. H-- ----en--ig---t. H__ t__ e_ c_______ H-n t-g e- c-g-r-t- ------------------- Han tog en cigaret. 0
Vzala si kúsok čokolády. Hun -og--t ---k-e----kola--. H__ t__ e_ s_____ c_________ H-n t-g e- s-y-k- c-o-o-a-e- ---------------------------- Hun tog et stykke chokolade. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. Ha- -a- -t--- m----u---ar t-o. H__ v__ u____ m__ h__ v__ t___ H-n v-r u-r-, m-n h-n v-r t-o- ------------------------------ Han var utro, men hun var tro. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Han--ar ---en,---- h-- -ar-flit-ig. H__ v__ d_____ m__ h__ v__ f_______ H-n v-r d-v-n- m-n h-n v-r f-i-t-g- ----------------------------------- Han var doven, men hun var flittig. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Han-v-- -a---g,--e- --n-v-r -ig. H__ v__ f______ m__ h__ v__ r___ H-n v-r f-t-i-, m-n h-n v-r r-g- -------------------------------- Han var fattig, men hun var rig. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. Han -avde-i---n p-ng-,---- -n gæld. H__ h____ i____ p_____ m__ e_ g____ H-n h-v-e i-g-n p-n-e- m-n e- g-l-. ----------------------------------- Han havde ingen penge, men en gæld. 0
Nemal šťastie, ale smolu. H-- va- ikk- -e-d-----en -hel-i-. H__ v__ i___ h______ m__ u_______ H-n v-r i-k- h-l-i-, m-n u-e-d-g- --------------------------------- Han var ikke heldig, men uheldig. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Han-hav-----ke -ucc-s- -e- --el-. H__ h____ i___ s______ m__ u_____ H-n h-v-e i-k- s-c-e-, m-n u-e-d- --------------------------------- Han havde ikke succes, men uheld. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. H-----r ---e ---f-ed-, m-n----l-r---. H__ v__ i___ t________ m__ u_________ H-n v-r i-k- t-l-r-d-, m-n u-i-f-e-s- ------------------------------------- Han var ikke tilfreds, men utilfreds. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. Han-v-- ---e-lykk--ig,-men-u--kk----. H__ v__ i___ l________ m__ u_________ H-n v-r i-k- l-k-e-i-, m-n u-y-k-l-g- ------------------------------------- Han var ikke lykkelig, men ulykkelig. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. Ha---ar i-ke s---ati-k------u-ymp-tisk. H__ v__ i___ s_________ m__ u__________ H-n v-r i-k- s-m-a-i-k- m-n u-y-p-t-s-. --------------------------------------- Han var ikke sympatisk, men usympatisk. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...