Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   it Passato 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [ottantuno]

Passato 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
písať scri--re s_______ s-r-v-r- -------- scrivere 0
Písal list. L-i----scritt- un--l-tt--a. L__ h_ s______ u__ l_______ L-i h- s-r-t-o u-a l-t-e-a- --------------------------- Lui ha scritto una lettera. 0
A ona písala pohľadnicu. E -e- -a -cr-t-o u-a ca-toli--. E l__ h_ s______ u__ c_________ E l-i h- s-r-t-o u-a c-r-o-i-a- ------------------------------- E lei ha scritto una cartolina. 0
čítať l--gere l______ l-g-e-e ------- leggere 0
Ćítal časopis. L-i ---l-tt---na-r--i--a. L__ h_ l____ u__ r_______ L-i h- l-t-o u-a r-v-s-a- ------------------------- Lui ha letto una rivista. 0
A ona čítala knihu. E -e--ha--et-o un li-r-. E l__ h_ l____ u_ l_____ E l-i h- l-t-o u- l-b-o- ------------------------ E lei ha letto un libro. 0
vziať, zobrať pr--d-re p_______ p-e-d-r- -------- prendere 0
Vzal si cigaretu. Lui h- --e---u-a-s-ga-e---. L__ h_ p____ u__ s_________ L-i h- p-e-o u-a s-g-r-t-a- --------------------------- Lui ha preso una sigaretta. 0
Vzala si kúsok čokolády. Lei--- pre---un -e--- di c-o-c-l-t-. L__ h_ p____ u_ p____ d_ c__________ L-i h- p-e-o u- p-z-o d- c-o-c-l-t-. ------------------------------------ Lei ha preso un pezzo di cioccolato. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. L----ra---f-de--- m- le- --a---dele. L__ e__ i________ m_ l__ e__ f______ L-i e-a i-f-d-l-, m- l-i e-a f-d-l-. ------------------------------------ Lui era infedele, ma lei era fedele. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. L-- -ra-pig--- ----e--er- a--i-a. L__ e__ p_____ m_ l__ e__ a______ L-i e-a p-g-o- m- l-i e-a a-t-v-. --------------------------------- Lui era pigro, ma lei era attiva. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. L-- --a---vero,-ma-lei -r--ri--a. L__ e__ p______ m_ l__ e__ r_____ L-i e-a p-v-r-, m- l-i e-a r-c-a- --------------------------------- Lui era povero, ma lei era ricca. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. Lui --- -ve-- s-l-- -- d--i--. L__ n__ a____ s____ m_ d______ L-i n-n a-e-a s-l-i m- d-b-t-. ------------------------------ Lui non aveva soldi ma debiti. 0
Nemal šťastie, ale smolu. Lu- -on-a---a---rtuna-m---fo--un-. L__ n__ a____ f______ m_ s________ L-i n-n a-e-a f-r-u-a m- s-o-t-n-. ---------------------------------- Lui non aveva fortuna ma sfortuna. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Lu---o- --e---su-ce--- ----nsuc--s-o. L__ n__ a____ s_______ m_ i__________ L-i n-n a-e-a s-c-e-s- m- i-s-c-e-s-. ------------------------------------- Lui non aveva successo ma insuccesso. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. Lu----n e-----nt-----ma -conten--. L__ n__ e__ c_______ m_ s_________ L-i n-n e-a c-n-e-t- m- s-o-t-n-o- ---------------------------------- Lui non era contento ma scontento. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. Lu- --- -r- fe---- -a-i--e--ce. L__ n__ e__ f_____ m_ i________ L-i n-n e-a f-l-c- m- i-f-l-c-. ------------------------------- Lui non era felice ma infelice. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. Lu----n --a sim-atic- ---a---pat--o. L__ n__ e__ s________ m_ a__________ L-i n-n e-a s-m-a-i-o m- a-t-p-t-c-. ------------------------------------ Lui non era simpatico ma antipatico. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...