Slovníček fráz

sk Čísla   »   da Tal

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [syv]

Tal

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Počítam: Je---æller: J__ t______ J-g t-l-e-: ----------- Jeg tæller: 0
jeden, dva, tri e---t-- tre e__ t__ t__ e-, t-, t-e ----------- en, to, tre 0
Počítam do troch. Je- ------ -i--tr-. J__ t_____ t__ t___ J-g t-l-e- t-l t-e- ------------------- Jeg tæller til tre. 0
Počítam ďalej: J-g t-l----v-de-e: J__ t_____ v______ J-g t-l-e- v-d-r-: ------------------ Jeg tæller videre: 0
štyri, päť, šesť, f-re- fem,--ek-, f____ f___ s____ f-r-, f-m- s-k-, ---------------- fire, fem, seks, 0
sedem, osem, deväť syv- -tt-, ni s___ o____ n_ s-v- o-t-, n- ------------- syv, otte, ni 0
Počítam. Je-----l--. J__ t______ J-g t-l-e-. ----------- Jeg tæller. 0
Počítaš. D- tæ-l-r. D_ t______ D- t-l-e-. ---------- Du tæller. 0
Počíta. H----æ--e-. H__ t______ H-n t-l-e-. ----------- Han tæller. 0
Jeden. Prvý. E-----n--ør-t-. E__ D__ f______ E-. D-n f-r-t-. --------------- En. Den første. 0
Dva. Druhý. T-.-D---a--en. T__ D__ a_____ T-. D-n a-d-n- -------------- To. Den anden. 0
Tri. Tretí. Tre.--en---edje. T___ D__ t______ T-e- D-n t-e-j-. ---------------- Tre. Den tredje. 0
Štyri. Štvrtý. Fi--. De- f-erd-. F____ D__ f______ F-r-. D-n f-e-d-. ----------------- Fire. Den fjerde. 0
Päť. Piaty. F-m---en--e-t-. F___ D__ f_____ F-m- D-n f-m-e- --------------- Fem. Den femte. 0
Šesť. Šiesty. Se--- D-n--j-tt-. S____ D__ s______ S-k-. D-n s-e-t-. ----------------- Seks. Den sjette. 0
Sedem. Siedmy. S-v.-D---s---nde. S___ D__ s_______ S-v- D-n s-v-n-e- ----------------- Syv. Den syvende. 0
Osem. Ôsmy. O---- D-- ot--nd-. O____ D__ o_______ O-t-. D-n o-t-n-e- ------------------ Otte. Den ottende. 0
Deväť. Deviaty. N-- -------nde. N__ D__ n______ N-. D-n n-e-d-. --------------- Ni. Den niende. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!